BRUSEL - Vyjednávači členských štátov Európskej únie a Európskeho parlamentu uzavreli vo štvrtok - po štvrtom kole rokovaní - dohodu o nariadení, ktoré umožní vydávanie digitálnych zelených osvedčení, takzvaných COVID pasov.
Tlačová agentúra AFP pripomenula, že dohoda o digitálnych zelených certifikátoch otvára možnosti cestovania v Európe ešte pred otvorením letnej dovolenkovej a prázdninovej sezóny. Cieľom dohody je, aby ktorýkoľvek občan 27-člennej Únie mohol - buď v elektronickej alebo papierovej podobe - získať preukaz, ktorý potvrdí, že jeho držiteľ bol buď zaočkovaný, má platný negatívny test na koronavírus, alebo prekonal a zotavil sa z ochorenia COVID-19.
Pôvodným cieľom Európskej komisie, ktorá pripravila potrebné technické podklady pre zavedenie COVID pasov, bolo umožniť vydávanie týchto celoeurópsky platných dokumentov od 16. júna.
Veľké kompromisy
Európsky parlament (EP) v správe pre médiá uviedol, že spoločný právny rámec EÚ, ktorý sa zrodil za cenu veľkých kompromisov, umožní členským štátom vydávať osvedčenia, ktoré budú akceptované vo všetkých krajinách Únie. Nariadenie EÚ o digitálnych zelených osvedčeniach by malo platiť 12 mesiacov, COVID pasy však samé o sebe nebudú predpokladom na uplatnenie práva na voľný pohyb a nebudú sa považovať za cestovný doklad.
Podľa EP ide o kompromisnú dohodu, lebo poslanci pôvodne požadovali, aby členské štáty EÚ znášali náklady na testy PCR, čo niektoré z nich odmietli. Dosiahnutý kompromis zahŕňa potrebu cenovo dostupných testov i záväzok Európskej komisie zmobilizovať 100 miliónov eur na nákup testov, pričom na financovanie sa použije európsky nástroj núdzovej podpory. V prípade potreby by eurokomisia mala zmobilizovať ďalších 100 miliónov eur.
Ďalším sporným bodom rokovaní bola požiadavka europoslancov, aby držitelia COVID pasov neboli v členskej krajine, do ktorej pricestujú vystavení karanténe alebo ďalším testom. Členské štáty si však v tejto otázke, ktorá patrí do ich národných právomocí, chceli ponechať právo zaviesť takéto opatrenia, a to najmä vo výnimočných pandemických situáciách, ako je šírenie nových variantov koronavírusu.
Kompromisná dohoda stanovuje, že členské štáty "sa zdržia ukladania ďalších cestovných obmedzení" ako je karanténa či nové testy v prípade, že takéto kroky nie sú "nevyhnutné a primerané" pre verejné zdravie. Takéto opatrenia by mali byť oznámené ostatným členským štátom a eurokomisii najneskôr 48 hodín pred ich zavedením.
Poslanci požadovali, aby COVID pas umožňoval uvádzať údaje o akomkoľvek type vakcíny, bez ohľadu na to, či bola schválená Európskou agentúrou pre lieky (EMA). Viaceré členské štáty však trvali iba na zmienke o vakcínach schválených EMA. Kompromisná dohoda napokon ponecháva na členských štátoch, aby rozhodli, či prijmú aj osvedčenia s iným typom vakcín uvedených v zozname vakcín, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila na núdzové použitie. Takéto povolenie od WHO, avšak nie od EMA, má čínska vakcína Sinopharm, ktorou sa očkuje v Maďarsku.
O COVID pasoch budú rokovať šéfovia vlád a štátov na budúci týždeň na mimoriadnom summite EÚ (24. - 25. mája) a nakoniec budú musieť dohodu odobriť aj poslanci EP počas júnového plenárneho zasadnutia (7. - 10. júna) v Štrasburgu.
