BRUSEL - Diskusie ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ o krajinách západného Balkánu sa na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli konali z podnetu šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka.
Minister zahraničných vecí SR po skončení rokovaní potvrdil, že tento tematický okruh bol na rokovanie Rady ministrov zaradený z iniciatívy slovenskej diplomacie. "Cítim, že sa tomuto regiónu venujeme málo," povedal Korčok a pripomenul, že posledná "veľká" diskusia o regióne sa uskutočnila pred takmer dvoma rokmi, pričom západný Balkán a podpora jeho európskej perspektívy dlhodobo patria medzi zahraničnopolitické priority Slovenska a EÚ. "Teší ma, že Rada EÚ prijala moju iniciatívu k substantívnej diskusii o tomto regióne, ktorý je nie len naším susedstvom, ale zároveň aj európskym priestorom, v ktorom chceme stabilitu, bezpečnosť a užšiu spoluprácu," dodal.
Podľa jeho slov je chybou, že pohľad EÚ na tieto krajiny sa zužuje na to, či plnia alebo neplnia prístupové kritériá. Je pravdou, že ich integračný príbeh sa veľmi rôzni, ale aj to, že tieto krajiny sú sklamané prístupom Únie. Aj preto svojich rezortných kolegov vyzval, aby členské štáty prestali blokovať otvorenie prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom. "Obe krajiny splnili všetko, čo sme od nich chceli, a má to obrovský význam. Lebo ak mi nezareagujeme, potom občania týchto krajín sa oprávnene pýtajú, či to s ich budúcnosťou v Európe myslíme vážne," vysvetlil.
Upozornil tiež, že s týmto regiónom treba oveľa viac hovoriť o zahraničnej politike a nezameriavať sa len na technické predpoklady ich členstva, pričom je s nimi potrebné hovoriť ako s partnermi a nie z pozície "mentorov", aby mali pocit, že sú naši najbližší spojenci.
"Ostatní ministri uznali, že západnému Balkánu sa musíme viac venovať, nie ako doteraz," opísal priebeh rokovaní. "Lebo potom sme prekvapení, že na západnom Balkáne sa usádzajú iní hráči, ktorí ponúkajú iný spôsob riadenia spoločnosti. My prosto západný Balkán nesmieme stratiť," dodal Korčok.
Na otázku, či členské krajiny môžu presvedčiť Bulharsko, aby neblokovalo prístupové šance Severného Macedónska z dôvodu sporov o jazyk a kultúrnu identitu, Korčok uviedol, že všetci členovia EÚ by sa mali zamyslieť nad tým, či je vhodné vnášať úzko bilaterálnu agendu a historicky citlivé otázky do procesu rozširovania. "V Európe máme všetci rôzne historické problémy, s ktorými sa musíme vyrovnať. Ale ak sa začneme teraz nimi zaoberať, tak o západný Balkán prídeme," odkázal v závere rozhovoru.
Hĺbková debata o Bielorusku
Členské krajiny Európskej únie by sa mali situáciou v Bielorusku podstatnejšie zaoberať na svojom budúcom júnovom stretnutí. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok po skončení pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že v rámci pondelňajších debát o Bielorusku navrhol, aby diplomati EÚ už v júni pripravili "hĺbkovú" debatu o tejto krajine. Aj preto, že od vlaňajších augustových zmanipulovaných prezidentských volieb ubehlo niekoľko mesiacov a zo strany bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka vidieť opačný trend, aký očakáva EÚ. Nie taký, že by uznal práva občanov na slobodné voľby, demokraciu a právny štát, ale naopak, Lukašenko "priťahuje skrutky" voči svojim oponentom a kritikom.
"Ešte počas rokovaní som hovoril so Sviatlanou Cichanovskou a povedala, že v súčasnosti prebieha v Bielorusku 3000 prípadov trestných konaní voči Bielorusom len preto, že vyšli na ulicu a protestovali za svoje základné slobody," opísal Korčok svoj pondelňajší telefonický rozhovor s líderkou bieloruskej opozície.
Podľa Korčoka by si aj občania Slovenska mali uvedomiť, že aj ich sloboda bola založená na tom, že niekomu neboli ľahostajní, a mali by sa preto ohľadom diania v Bielorusku postaviť za princípy, ktorým sami veria. "Cítim tak trochu, že je to aj náš dlh, aby sme v takej blízkej krajine v našom bezprostrednom susedstve a hlavne jej občanom pomohli byť slobodní. Nehovoríme im, koho majú voliť, ale musia mať možnosť slobodnej voľby," odkázal. A spresnil, že taká situácia zatiaľ v Bielorusku nie je, čo okrem iného dokazuje aj prenasledovanie novinárov, keď Bielorusko je v indexe slobody tlače na 153. mieste zo 180 krajín sveta.
Na otázky o tom, ako vznikli fámy, že Lukašenko mal byť predmetom atentátu, Korčok uviedol, že správy o atentátoch sa zjavujú v režime, ktorý potrebuje vyvolávať pocit permanentného ohrozenia zvonku. "Vtedy sa operuje s takýmito cielenými dezinformáciami. Cieľ je vzbudiť strach, odradiť ľudí od toho, aby vyšli do ulíc," vysvetlil šéf diplomacie.
