BERLÍN/PRAHA - Jeden z najvyšších pohlavárov nacistického režimu, dlhé roky blízky súputník Adolfa Hitlera, ale aj aktér jednej z najzáhadnejších epizód druhej svetovej vojny a neskôr posledný väzeň vo spojeneckom väzení Spandau v Berlíne. Tým všetkým bol Rudolf Hess, ktorý 10. mája 1941 za dodnes nevyjasnených okolností odletel na vlastnú päsť do Škótska, kde sa chcel údajne spojiť so zástupcami britskej protichurchillovskej opozície a vyjednať s nimi mier, ktorý by ukončil vojnu s Nemeckom. Namiesto toho bol ale Hess uväznený a za mrežami nakoniec strávil celý zvyšok života.
Hessov let, ktorý absolvoval v dvojmotorovej stíhačke Messerschmitt Bf 110, bol pritom z čisto pilotného pohľadu husársky kúsok. S lietadlom vybaveným prídavnými nádržami odštartoval krátko pred šiestou večer z letiska neďaleko bavorského Augsburgu, aby po piatich hodinách letu a viac ako 1500 kilometroch dorazil k svojmu cieľu v Škótsku. Na navigáciu mohol používať len obyčajné mapy a od príletu nad britskými ostrovmi - pobrežie prekročil nad severovýchodnom cípom Anglicka - mu navyše hrozilo zostrelenie. Spitfiry vyslané na jeho prenasledovanie však osamelé lietadlo za súmraku nenašli, a tak Hess dorazil až takmer do svojho cieľa.
Hitler sa po prevalení aféry od neho dištancoval
Tým bol škótsky Dungavel House, sídlo vojvodu z Hamiltonu, skúseného pilota, ktorý v roku 1936 navštívil berlínsku olympiádu a ktorého Rudolf Hess označoval za svojho známeho. Vojvoda a jeho kontakty v najvyšších kruhoch mali v Hessových plánoch zohrať výraznú úlohu, Hitlerov zástupca sa podľa všetkého chcel spojiť s politikmi, ktorí nezdieľali postoje Winstona Churchilla a jeho vlády, a umožnia tak uzatvorenie separátneho mieru s Nemeckom. Dodnes sa pritom špekuluje o tom, či o jeho pláne Adolf Hitler vedel, alebo či Hess naozaj konal na vlastnú päsť. Isté je, že keď jeho misia vyšla najavo, označil vodca Hessa za psychicky chorého a dištancoval sa od neho.
Z lietadla musel vyskočiť
Šťastie sa však od Hessa odvrátilo už na konci jeho letu, šľachtické sídlo totiž nemohol nájsť, a tak - s poslednými zvyškami paliva v nádržiach - vystúpal do výšky a z Messerschmittu vyskočil na padáku. Z opusteného lietadla po dopade boli trosky, ktorých časť dodnes vystavuje pobočka Imperiálneho vojnového múzea v Duxforde, Hess si potom pri doskoku poranil nohu a za život vďačil pohostinstvu farmárskej rodiny McLeanovcov. Predstavil sa ako kapitán Alfred Horn, jeho skutočná identita ale vyšla čoskoro najavo. Rovnako ako fakt, že z rokovaní o mieri nič nebude. Už preto, že dôstojník Kráľovského letectva (RAF) Hamilton nebol doma a navyše vôbec nehodlal rezignovať na boj s Nemeckom.
Pokus o samovraždu
Hitlerov druhý nástupca (po šéfovi Luftwaffe Hermannovi Göringovi) tak namiesto rokovacieho stola skončil za mrežami. Počas zvyšných štyroch rokov vojny vystriedal rad miest, chvíľu ho Briti držali aj v londýnskom Toweri. V júni 1942 sa dokonca pokúsil o samovraždu, keď preskočil zábradlie na schodisku, odniesol si ale len zlomeninu ľavej stehennej kosti. Čas od času ho vypočúvali spravodajskí dôstojníci, psychiatri sa od Hessa pokúšali získať vhľad do duševného stavu príslušníkov najvyšších poschodí nacistickej politiky. Získali však hlavne presvedčenie, že vodcov niekdajší spoluväzeň z obdobia po "pivnom puči" sám nie je úplne v poriadku.
Ťažký hypochonder
Po konci vojny sa Rudolf Hess opäť stretol so svojimi niekdajšími kolegami, ktorí prežili šialenstvo posledných mesiacov bojov alebo nespáchali samovraždu, keď sa ocitli na lavici obžalovaných počas Norimberského procesu. Na jeseň 1946 mu sudcovia vymerali doživotie, keď ho uznali vinným z plánovania agresívne vojny a sprisahania. Obžaloby z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti bol ale zbavený. Hessa umiestnili do väznice v berlínskej štvrti Spandau, kde si svoje tresty odpykávalo ešte ďalších šesť vysokých nacistických pohlavárov. Podľa svedectva dozorcov bol niekdajší Hitlerov zástupca ťažký hypochonder, ktorý navyše trpel utkvelou obavou z otrávenia.
Špekulácia po jeho smrti
Dlhé roky Hess odmietal, aby ho vo väzení navštívil ktokoľvek z jeho príbuzných. Až v roku 1969, kedy si myslel, že zomiera, súhlasil s návštevou svojej manželky. V tom čase už väznicu obýval sám, poslední dvaja jeho spoluväzni Albert Speer a Baldur von Schirach, boli prepustení v septembri 1966. O takmer 21 rokov neskôr, 17. augusta 1987, spáchal niekdajší Hitlerov stranícky zástupca vo spandauskom väzení samovraždu, v záhradnom domčeku ktorý slúžil ako čitáreň sa 93-ročný väzeň obesil na predlžovacej šnúre. A podobne ako jeho let v roku 1941 sa aj Hessova smrť o viac ako štyri dekády neskôr stala príčinu radu špekulácií.
Najdiabolskejší lekár z tábora smrti Osvienčim: Šialené pokusy na väzňoch, 400-tisíc obetí
Teória o dvojníkovi
Najrozšírenejšie konšpiračné teórie tvrdia, že bol Hess zavraždený. Stúpenci tejto verzie - zastával ju aj dlhoročný americký veliteľ spandauskej väznice Eugene Bird - tvrdia, že Hess nebol v takej kondícii, aby dokázal spáchať samovraždu spôsobom popísaným vo vyšetrovacom spise. Hessa údajne zabili Briti, aby zabránili jeho prepusteniu. Podľa inej teórie vo väznici nezomrel Rudolf Hess, ale len jeho dvojník. Toho vraj Britom podstrčili Nemci, ktorí Messerschmitt so skutočným Hessom počas vojny zostrelili. Podľa "divokejšie" verzia dubléra zaobstarali Briti, aby zamaskovali fakt, že Hess zomrel spolu s bratom kráľa Juraja VI. pri nehode hydroplánu v roku 1942.
Po Hitlerovom boku
Oveľa istejšie sú prvé roky Hessovho života. Narodil sa 26. apríla 1894 v egyptskej Alexandrii v rodine nemeckého obchodníka, študoval v Nemecku a Švajčiarsku a počas prvej svetovej vojny sa prihlásil na front. V roku 1920 patril Hess k zakladajúcim členom Hitlerovej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Kvôli účasti na nevydarenom puči v novembri 1923 skončil spoločne s Hitlerom vo väzení, kde mu vodca nadiktoval Mein Kampf. Blízky vzťah oboch mužov pokračoval aj neskôr, až po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Hess začal dostávať do tieňa ostatných Hitlerových spolupracovníkov, čo vyvrcholilo osudným letom.
