BIŠKEK/DUŠANBE - Približne 11 500 Kirgizov museli evakuovať z oblasti pohraničného konfliktu medzi Tadžikistanom a Kirgizskom. V najhoršom strete v poslednom čase medzi dvoma stredoázijskými štátmi, ktoré spolu majú územné spory, prišlo na kirgizskej strane o život 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Špeciálne lietadlo prepravilo 25 zranených do Biškeku, dvaja sú vo vážnom stave. Podrobnosti z tadžickej strany nie sú k dispozícii.
VIDEO Rusi mali zadržať ukrajinských radikálov: Chystali hromadné vraždy! Kyjev sa rázne bráni
Dušanbe vo štvrtok oficiálne hlásilo len dve osoby poranené streľbou, ale agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na radnicu pohraničného mesta Isfara informovala o troch mŕtvych a 31 zranených. Predchádzajúcu bilanciu tvorilo šesť mŕtvych na oboch stranách. Jednou z obetí sa stalo dieťa narodené v roku 2008, ktoré zomrelo pri prevoze do nemocnice, uviedlo kirgizské ministerstvo zdravotníctva. Podľa tlače prišla o život dvanásťročná dievčina.
"Do štvrtkových stretov boli nasadené aj ťažké zbrane, čo nikdy predtým nebolo," napísal denník Kommersant, podľa ktorého do šesťhodinového boja zasiahli mínomety a obrnená technika. Prestrelky podľa denníka pokračovali aj v noci na dnes. Kyrgyzskí pohraničníci dnes podľa agentúry TASS obvinili tadžickú stranu zo zapojenia armádnych helikoptér. Bojový vrtuľník Mi-24 podľa nich ostreľoval kirgizské obce.
Výzva na upokojenie
Na miesto konfliktu dnes podľa kirgizského serveru 24.kg dorazil šéf kirgizskej tajnej služby Kamčybek Tašijev. Vyzval miestnych obyvateľov k pokoju, vojnu si podľa neho nikto nepraje, a potom odišiel vyjednávať s tadžickou stranou. Tašijev sa podľa serveru urýchlene vrátil z Nemecka, kde sa mal podrobiť lekárskej prehliadke po predchádzajúcej operácii srdca.
Konflikt pôvodne vypukol v stredu o vodný zdroj na hraniciach a vo štvrtok prerástol do prestrelky. Strety trvali väčšinu dňa a prepukli znovu aj potom, čo predstavitelia oboch krajín oznámili prímerie a stiahnutie vojakov z oblasti, napísali tlačové agentúry.
Sporná hranica
Hranica medzi oboma stredoázijskými štátmi je dlhodobo nepokojná a prestrelky nie sú neobvyklé. Od sovietskych čias totiž hraničná línia nie je presne vymedzená a na mnohých miestach prechádza ťažko dostupným terénom. Okrem pohraničných incidentov občas prepukajú spory o vodu a pôdu medzi kirgizskými pestovateľmi bavlny a tadžickými pastiermi dobytka.
Spoločná hranica oboch štátov je dlhá 982 kilometrov, ale doteraz sa podarilo vytýčiť iba približne 500 kilometrov. Základný problém tkvie v tom, že obe strany pri vymedzovaní sporných miest používajú rozdielne mapy, poznamenal Kommersant.
