PRAHA - Epidémia koronavírusu môže spoločnosti v dlhodobom horizonte priniesť aj pozitívne veci. Zhodli sa na tom českí experti. Podľa ekonómky možno predpokladať napríklad zmenu vzťahu k životnému prostrediu a obmedzenie kongresovej turistiky. Epidemiológ zase vidí priestor na to, aby sa ľudia viac zamysleli nad vlastným zdravím a životným štýlom. Matematik vyzdvihol zrýchlenie digitalizácie vo verejnej správe.
Tieto VÍRUSY môžu s veľkou pravdepodobnosťou vyvolať ďalšiu pandémiu: Podľa vedcov sú hrozbou
Českí experti v utorkovej on-line debate organizovanej Nadáciou Neurón prišli s niekoľkými zaujímavými postrehmi. "Naša spoločnosť stratila falošný pocit bezpečia," uviedla rektorka Mendelovej univerzity v Brne a ekonómka Danuša Nerudová. Pandémiu vníma ako "zdvihnutý prst civilizácii", ľudia by podľa nej mali byť pokornejší.
"Budeme svedkami zmeny územných sídiel. Ľudia sa možno budú sťahovať z veľkých centier na vidiek, pretože v lockdowne sa presvedčili o tom, že je tam ľahšie žiť," odhadla. Pandémia bude mať podľa nej vplyv aj na zmenu ekonomického modelu, ktorý spoločnosť zotrvačne aplikovala od konca druhej svetovej vojny. "Ukázalo sa, že honba za lacnou pracovnou silou nie je úplne šťastná," podotkla.
Domnieva sa tiež, že lietanie sa na nejaký čas stane luxusnejším tovarom. Podľa nej firmy obmedzia "nezmyselné pracovné cesty", pretože zistili, že rad vecí dokážu vyriešiť cez digitálne platformy.
Mali by sme dokázať poučiť
Matematik Jan Kulveit sa domnieva, že covid môže byť dlhodobo pozitívny, ak poslúži ako varovný výstrel pred väčšími rizikami. "Krajiny, kde sa vyskytol SARS, boli oveľa pripravenejšie," upozornil v súvislosti s aktuálnou pandémiou. "Ak by sme sa dokázali z covidu poučiť tak, že žiadna väčšia epidémia neprebehne, mohla by to byť ohromná výhoda," spomenul.
Epidemiológ Petr Smejkal dúfa v to, že na sebe vďaka koronavirovej pandémii zapracujú napríklad tí, ktorí teraz patria k najrizikovejším skupinám: ľudia s vysokým tlakom, obezitou alebo cukrovkou. Ľuďom odporučil potrebné otužovanie alebo sledovanie hladiny vitamínu D.
Za všetkým zlým je aj niečo dobré
Historik Jakub Rákosník z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej uviedol, že pandémia každému poskytla časový priestor zastaviť sa a zamyslieť sa nad prioritami. Pripomenul tiež, že súčasná situácia nie je v porovnaní s predchádzajúcimi pandémiami "ničím šokujúcim".
"Závažné epidémie v Európe nemali vždy len negatívne dôsledky, v dlhodobej perspektíve z toho vždy vzišlo niečo pozitívne," upozornil. Spomenul napríklad morovú ranu, ktorá podľa neho síce zahubila tretinu obyvateľstva, ale viedla k rastu životnej úrovne chudobnejšej populácie.
