BRUSEL - Pondelňajšie zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci má bohatú agendu - dominovať však budú vzťahy s krajinami južného susedstva a s Tureckom a Ruskom, pričom diplomati potvrdia uvalenie individuálnych sankcií voči osobám a spoločnostiam zo šiestich rôznych krajín. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po príchode na rokovania do Bruselu.
Korčok upozornil, že desať rokov po tzv. arabskej jari vníma Európska únia situáciu vo svojom južnom susedstve ako nestabilnú. "Musíme sa pozrieť na to, aké nástroje a páky máme v rukách, aby sme sa vyrovnali s migráciou a nestabilitou v krajinách tejto oblasti," opísal situáciu.
V prípade Turecka priznal, že EÚ sa v súčasnosti nachádza "v kritickej fáze" vzťahov s touto krajinou. Prístupové rokovania boli zmrazené v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu a Únia kriticky vníma aj turecké prieskumné aktivity vo východnom Stredomorí. "Je to však dôležitý partner, ktorého EÚ potrebuje v oblasti migrácie... a do tohto celého komplexu otázok patrí aj snaha pohnúť sa vpred pri riešení cyperského problému," vysvetlil Korčok a dodal, že EÚ chce o tejto záležitosti hovoriť ešte pred aprílovými mierovými rokovaniami v Ženeve.
Podľa jeho slov diplomati budú osobitne rokovať o vzťahoch s Ruskom, a to aj preto, že ide o tému, ktorej sa budú koncom týždňa (25.-26. marca) venovať aj premiéri a prezidenti krajín EÚ na summite v Bruseli. Okrem Ruska ministri zhodnotia aj situáciu v Gruzínsku a Náhornom Karabachu a Korčok pri tejto príležitosti svojich rezortných kolegov poinformuje o výsledkoch pracovnej návštevy v Azerbajdžane.
"Odsúhlasíme aj prijatie sankcií voči ďalším fyzickým osobám a entitám zo šiestich krajín, ktoré sa podieľali na pošliapavaní ľudských práv," uviedol Korčok s odkazom na nedávno aktivovaný globálny sankčný mechanizmus EÚ proti pošliapavaniu ľudských práv.
