BRUSEL - Nemecko bolo v posledných rokoch hlavným cieľom ruských dezinformačných kampaní spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Vyplýva to zo správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá bola zverejnená v utorok v Bruseli. Informovala o tom agentúra DPA.
Viac než 700-krát šírili ruské médiá blízke Kremľu od konca roku 2015 klamlivé správy o Nemecku, analyzuje ESVČ. Je to o viac ako polovicu vyšší počet falošných správ, než bolo napísaných o Francúzsku (300) a zhruba štyri razy toľko, čo sa rozšírilo o Taliansku (170). Cieľom ruských dezinformačných webov sa 40-krát stalo i Španielsko. ESVČ analyzuje verejne prístupné mediálne správy a výroky na svojej webstránke EU vs. Disinfo.
"Žiadna iná krajina nebola v uplynulých rokoch častejším cieľom falošných informácií ruských médií než Nemecko," píše sa v správe. Okrem vplyvu ruských médií ide aj o systematické kampane na politickej úrovni. Nemeckým politikom sa napríklad často vyčíta, že sa vyhýbajú dialógu s Ruskom. "Kremeľ vytvára o Nemecku obraz, v ktorom v chóre iracionálnej 'rusofóbie' existuje len niekoľko rozumných hlasov," uvádza sa v správe.
Príbeh ruskej rodiny z Berlína
Ako príklad je vykreslený príbeh jednej ruskej rodiny žijúcej v Berlíne zo začiatku februára, ktorej úrady podľa polície pre nedostatočnú starostlivosť odobrali tri deti. Ruské médiá a politici obvinili nemecké úrady zo systematického utláčania Rusov v Nemecku. Podľa nacionalistickej webovej stránky však policajt počas akcie kričal "To je za Navaľného".
Kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa po otrave nervovoparalytickou látkou novičok, z ktorej obviňuje okruh ľudí okolo ruského prezidenta Vladimira Putina, liečil v Nemecku. Po návrate do Moskvy ho zadržali a odsúdili na trest väzenia. Práve v súvislosti s opozičným politikom Navaľným sa šírilo viacero konšpirácií - ruské médiá napríklad zverejnili falošný dokument, podľa ktorého má Navaľného manželka nemecké občianstvo.
Dvojtvárny postoj
Správa ESVČ zároveň poukazuje na dvojtvárny postoj Ruska. Rôzne zavádzajúce príbehy totiž často nie sú dostupné v ponuke nemeckojazyčného vysielania ruských médií. Kremeľ a ruský rezort diplomacie navyše na jednej strane demonštrujú, že sú otvorení dialógu, no na strane druhej schvaľujú mediálne útoky na Nemecko či iné štáty EÚ. Takéto konanie rozsieva neistotu a nezhody a vytvára väčší manévrovací priestor pre ruských úradníkov, komentuje DPA.
