BRUSEL - Severoatlantická aliancia by na konci tohto desaťročia mala plniť dve základné úlohy - čeliť nielen tradičným hrozbám, ale aj novým výzvam, ako sú kybernetické útoky či klimatické zmeny. Uviedol to veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor vo štvrtok v Bruseli popri dvojdňovej videokonferencii ministrov obrany 30 členských krajín Aliancie.
Bátor pripomenul, že ministri v stredu rokovali najmä o návrhu reformy Severoatlantickej aliancie v najbližších desiatich rokoch, pričom generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predstavil osem hlavných bodov stratégie s názvom NATO 2030. Spresnil, že spojenci diskutujú o tom, ako pohnúť s plánovaním, aby Aliancia dokázala čeliť všetkým hrozbám a výzvam súčasnosti a budúcnosti, a rovnako aj o novom vojenskom koncepte, výhľadovo až do roku 2050. Ten sa týka nových techník boja, nových technológií zavádzaných vo vojenskej oblasti a plánov, ako by Aliancia na ne mala reagovať. "Aliancia by aj na konci desaťročia mala vedieť plniť dve základné veci. Čeliť tradičným hrozbám a výzvam, ako je obrana spojencov a občanov, ale aj novým výzvam, ktoré už dnes pociťujeme a ktoré v budúcnosti budú dominantné, a to sú kybernetické hrozby, ale aj vplyv klimatických zmien na bezpečnosť," vysvetlil Bátor.
Podľa jeho slov Stoltenberg v prvý deň videokonferencie predstavil osem pilierov budúcej agendy NATO 2030. Spresnil, že v každom z tých bodov má Slovensko svoje záujmy. "Či už je to o tom, aby Aliancia bola schopná reagovať ozbrojenými silami, ak to bude potrebné, alebo či dokážeme lepšie komunikovať vo vnútri Aliancie v rámci politického dialógu a či sa vyrovnáme s novými hrozbami, ako sú umelá inteligencia a kybernetické hrozby," vysvetlil veľvyslanec. Bátor zdôraznil, že ozbrojené sily SR chcú byť pri reforme Aliancie, pričom Slovensko má čo ponúknuť. Zdôraznil, že slovenskí vojaci, najmä ženisti a chemické jednotky, sú v Aliancii vysoko cenení, čo sa týka aj špeciálnych síl, ktoré pomáhajú s výcvikom afganských ozbrojených síl v rámci misie NATO.
Podľa veľvyslanca sa Slovensko ocitlo v "exkluzívnom klube" 11 členských krajín NATO, ktoré si vlani splnili dvojpercentnú rozpočtovú hranicu na výdavky na obranu, kým 19 spojeneckých krajín v tom zaostáva. Z pohľadu reformného úsilia NATO je podľa neho Slovensko zaujímavé aj svojimi technologickými firmami a výskumom v oblasti moderných technológií, čo sa dá premiestniť aj na pôdu Aliancie. Bátor dodal, že súčasná pandémia koronavírusu tiež dokázala, že Slovensko má aj v mnohom unikátne testy na COVID-19 a v prípade potreby ich môže ponúknuť aj Severoatlantickej aliancii.
