PRIŠTINA - Kosovo a Izrael nadviažu 1. februára oficiálne diplomatické vzťahy. V piatok to oznámila kosovská ministerka zahraničných vecí Meliza Haradinajová-Stubllaová, ktorá tento akt označila za "historický moment" v dejinách balkánskej krajiny. Informoval o tom spravodajský portál The Times of Israel.
Haradinajová-Stubllaová spresnila, že nadviazanie diplomatických vzťahov s Izraelom sa 1. februára uskutoční virtuálne. Dodala, že sa na tom dohodla so svojím izraelským rezortným kolegom Gabim Aškenazim. "Uznanie Izraelom je jedným z najväčších úspechov Kosova, ktoré pre nás prichádza v kľúčovom okamihu, a to vďaka Spojeným štátom americkým, nášmu spoločnému a večnému spojencovi," uviedla ministerka. Rozhodnutie o vzájomnom uznaní medzi Kosovom, kde väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia, a Izraelom sa zrodilo vlani v septembri na summite srbských a kosovských lídrov, ktorý sa konal v Bielom dome vo Washingtone za prítomnosti vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Portál The Times of Israel dodal, že na tomto stretnutí Belehrad súhlasil aj s presunutím svojho veľvyslanectva v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema, čo sa doteraz nepodarilo. Trumpova administratíva koncom roku 2017 uznala Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a v máji roku 2018 tam presunula americké veľvyslanectvo. Washington vtedy povzbudil aj ďalšie krajiny, aby nasledovali príklad Spojených štátov. Palestínčania a mnohé krajiny v Európe tento krok Washingtonu ostro kritizovali, pretože podľa ich názoru neprispieva k riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu, vysvetlila agentúra AP.
Kosovský parlament vyhlásil nezávislosť Kosova od Srbska v roku 2008 - deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove. Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Táto patová situácia a neochota Srbska uznať Kosovo spôsobujú v regióne napätie a bránia úplnej stabilizácii na Balkáne po vojnách z 90. rokoch, konštatovala agentúra AP. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
