BRUSEL - Európska komisia (EK) vydala v utorok oznámenie, v ktorom vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlili proces očkovania v celej Únii: do marca by malo byť zaočkovaných najmenej 80 percent ľudí vo veku nad 80 rokov a 80 percent zdravotníckych a sociálnych pracovníkov. Do začiatku leta 2021 by členské štáty mali zaočkovať minimálne 70 percent dospelej populácie.
Oznámenie prišlo dva dni pred štvrtkovým videosummitom premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, ktorý bude zameraný na koordinovanú európsku reakciu na pandémiu. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že očkovanie je nevyhnutné na prekonanie zdravotnej krízy. "Zabezpečili sme dostatok vakcín pre celú populáciu EÚ. Teraz musíme urýchliť proces očkovania. Naším cieľom je do leta zaočkovať 70 percent dospelej populácie, čo by mohol byť zlom v našom boji proti vírusu. Túto pandémiu však ukončíme, až keď budú mať všetci ľudia na svete prístup k vakcínam," opísala situáciu šéfka eurokomisie.
Komisia zároveň vyzvala členské štáty, aby pokračovali v doterajších ochranných opatreniach a obmedzovali sociálne kontakty svojich občanov a tiež aby bojovali proti dezinformáciám spojeným s očkovaním, koordinovali prípadné cestovné obmedzenia, urýchľovali testovanie a zvyšovali sledovanie kontaktov nakazených osôb a postupnosť genómov, aby tak predchádzali riziku nových variantov vírusu.
Podľa exekutívy EÚ je v nadchádzajúcich mesiacoch potrebné urobiť viac na podporu systémov zdravotnej starostlivosti, od plošného zrýchlenia očkovania až po pomoc partnerom na západnom Balkáne, v južnom a východnom susedstve a v Afrike. V oznámení o urýchlení očkovania v celej EÚ eurokomisia tiež spresnila, že s členskými štátmi spolupracuje na očkovacích preukazoch, ktoré budú v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov.
Do konca januára sa má dohodnúť spoločný prístup, ktorý umožní rýchle použitie preukazov členských štátov v systémoch zdravotníctva v celej EÚ i mimo nej. Čo sa týka testovanie a sekvenovania genómu nových variantov koronavírusu, členské štáty by podľa EK mali aktualizovať svoje stratégie testovania, aby zohľadnili nové varianty, a rozšíriť používanie antigénových rýchlotestov. Členské štáty by mali urgentne zvýšiť sekvenovanie genómu na najmenej päť a najlepšie desať percent pozitívnych výsledkov testov.
V súčasnosti veľa členských štátov testuje menej ako jedno percento vzoriek, čo nestačí na identifikáciu postupu nových variantov. V záujme zachovania jednotného trhu a voľného pohybu EK odporúča, aby členské krajiny prijali opatrenia na ďalšie zníženie rizika prenosu nákazy súvisiaceho s dopravnými prostriedkami, a upozornila, že od každého nepodstatného cestovania by sa malo dôrazne odrádzať, kým sa súčasná epidemiologická situácia podstatne nezlepší.
Na zabezpečenie medzinárodnej solidarity v rámci boja s pandémiou a na zaistenie včasného prístupu k očkovacím látkam aj pre krajiny mimo EÚ má eurokomisia zriadiť mechanizmus (Team Europe) na poskytovanie očkovacích látok poskytnutých členskými štátmi EÚ partnerským krajinám. To by malo umožniť podelenie sa o vakcíny z celkového objemu 2,3 miliárd dávok pre Úniu aj s krajinami západného Balkánu, východného a južného susedstva a Afriky.
Šefčovič: Očkovacia stratégia chce koncom leta vrátiť ľudí späť k "normálu"
Podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič v utorok v Bruseli potvrdil ambiciózne ciele očkovania, ktoré by mali členské krajiny EÚ splniť do konca leta a zaistiť tak svojim občanom "návrat do normálu". Šefčovič zopakoval, že eurokomisia vyzvala krajiny EÚ, aby urýchlili proces očkovania, keď do konca marca by malo byť zaočkovaných najmenej 80 percent zdravotníckych pracovníkov, zraniteľných osôb a všetkých ľudí nad 80 rokov a v ďalšej fáze, do konca leta, 70 percent dospelej populácie. "To je kritická hranica, ktorá by mala zaistiť kolektívnu imunitu a dostať sa do postcovidového sveta," vysvetlil.
Slovenský eurokomisár upozornil, že hlavným cieľom EK je zrýchliť a stransparentniť proces očkovania, čo bude aj hlavnou témou diskusií šéfov štátov a vlád na štvrtkovom videosummite. Podľa jeho slov exekutíva EÚ predložila viacero opatrení. Jedno z nich vyzýva členské krajiny, aby dvakrát do týždňa informovali Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o tom, koľko vakcín naozaj dostali a koľko ľudí už bolo zaočkovaných. To má podporiť "homogénne" tempo pri očkovaní, lebo miera zaočkovania sa líši od krajine ku krajine. Ďalej chce EK lepšie motivovať očkovacie úsilie členov EÚ, aby sa podarilo naplniť ambiciózne percentuálne očakávania.
"Uvedomujeme si, že oblasť zdravotníctva je pod veľkým tlakom. Sú tu aj nové a agresívnejšie mutácie vírusu. Ide o niekoľko zlomových týždňov, v ktorých zdravotníkom musíme držať palce a my všetci musíme ukázať disciplinovanosť a dodržiavať všetky opatrenia, aby sme sa mohli primerane testovať a zvýšiť tempo očkovania," spresnil Šefčovič. Zároveň upozornil na nový, ale dôležitý moment, ktorý eurokomisia požaduje od členov EÚ, a to je vyššia miera sekvenovania genómu nových variantov koronavírusu. V praxi to znamená pozitívne testy podrobiť ďalšej analýze, ktorá určí, o aký variant vírusu ide, čomu sa následne prispôsobia lekárske postupy a vakcinačná stratégia.
Komisia podľa jeho slov garantuje plynulý prísun vakcín a koordináciu ich distribúcie do krajín EÚ. "Od konca decembra bolo dodaných do krajín EÚ 13 miliónov vakcín a viac ako päť miliónov ľudí už bolo zaočkovaných. Avšak rôznym tempom v rôznych krajinách," opísal situáciu. Šefčovič súčasne skonštatoval, že ambiciózny cieľ vysokej miery zaočkovanosti sa podarí naplniť, len ak si budú členské krajiny vymieňať najlepšie logistické postupy, pričom eurokomisia je pripravená pomôcť nielen dodávkami ďalších vakcín a novými vakcinačnými postupmi, ale aj spoločným obstarávaním ďalšieho zdravotníckeho materiálu, ako sú špeciálne ihly a striekačky.
Zároveň EK vyvíja tlak na výrobcov schválených vakcín, aby zaistili sľúbené dodávky pre Európu, či už vyšší výrobným tempom alebo delegovaním ich výroby do iných závodov. Šefčovič v tejto súvislosti skonštatoval, že mnoho krajín EÚ vsadilo najmä na vakcínu od firmy AstraZeneca, ktorej schválenie sa očakáva v najbližších dňoch (podobne ako vakcíny od Janssens Pharmaceutical), lebo je skladnejšia, podáva sa jednoduchšie a je aj lacnejšia. Jej schválenie bude znamenať ďalších okolo 400 miliónov vakcín na trhu EÚ.
Spolu s vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech a spoločnosti Moderna bude mať EÚ viac vakcín, ako potrebuje pre svojich občanov, a preto sa podľa Šefčoviča Únia chce zamerať aj na ich distribúciu do iných krajín sveta. "Ak sa nepodarí zvíťaziť nad vírusom v EÚ a v krajinách jej susedstva, stále tu bude latentná hrozba, že sa ten vírus môže vrátiť. Verím že ľudia v EÚ a aj obyvatelia Slovenska by privítali, keby sme mohli ukončiť leto tým, že sa vrátime späť do normálu," uzavrel Šefčovič.
