BRUSEL - Lídri členských krajín Európskej únie počas štvrtkového summitu v Bruseli uzavreli dohodu o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ a ozdravnom pláne, ktorý má oživiť Európu v dobe po pandémii koronavírusu. Prostredníctvom Twitteru to potvrdil predseda Európskej rady Charles Michel aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Teraz môžeme začať s implementáciou tejto dohody a znovu vybudovať naše ekonomiky," uviedol Michel. A dodal, že balíček hospodárskej obnovy, ktorý obsahuje sedemročný rozpočet EÚ v hodnote 1,82 bilióna eur a plán obnovy a odolnosti vo výške 750 miliárd eur, posunie vpred úsilie EÚ vybudovať zelenú a digitálnu ekonomiku.
Von der Leyenová v tejto súvislosti zablahoželala nemeckému predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré do poslednej chvíle viedlo rokovania s Maďarskom a Poľskom pre ich blokádu dlhodobého rozpočtu. Budapešť a Varšava použili právo veta v dôsledku nového mechanizmu, ktorý podmieňuje čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.
Kompromisná dohoda
Celkový balík vo výške 1,82 bilióna eur EÚ považuje za nevyhnutný na znovuoživenie a zároveň aj modernizáciu európskej ekonomiky. Kompromisná dohoda s oboma blokujúcimi krajinami sa zrodila tesne pred dvojdňovým summitom a len niekoľko dní potom, ako Európska komisia naznačila, že multimiliardový ozdravný plán po koronakríze by Únia mohla spustiť aj bez Poľska a Maďarska - v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce.
Ešte pred summitom sa na úrovni diplomatov zrodila dohoda, že kompromisné riešenie bude mať formu spoločného vyhlásenia, v ktorom sa objasní, že mechanizmus právneho štátu sa nebude používať proti žiadnej členskej krajine bez rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Čo je procedúra, ktorá môže trvať aj jeden rok.
Tlačová agentúra AP v tejto súvislosti upozornila, že kompromisná dohoda neuspokojila všetky členské krajiny. Holandský premiér Mark Rutte uviedol, že jeho krajina - podobne ako Belgicko a Luxembursko - má viaceré otázky týkajúce sa dosiahnutého kompromisu a chce právnou cestou preveriť, či tento kompromis nie je v rozpore s dohodou, ktorú už predtým uzavrel Európsky parlament s Radou EÚ. Podľa politickej skupiny Zelených z europarlamentu kompromis s Maďarskom a Poľskom v praxi znamená pozastavenie nového mechanizmu na kontrolu právneho štátu o jeden až dva roky.
Dohoda o schválení sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 bola nevyhnutná, lebo ináč by Únia od 1. januára 2021 musela fungovať podľa rozpočtového provizória s obmedzenými finančnými zdrojmi a rizikom, že nebude môcť podporovať viaceré celoeurópske programy.
Lídri podporili aj spoluprácu v boji proti COVID-19
Spoločné celoeurópske úsilie bojovať proti pandémii nového typu koronavírusu bolo hlavnou témou úvodných rokovaní šéfov štátov a vlád EÚ na dvojdňovom summite, ktorý sa začal vo štvrtok poobede v Bruseli. V záveroch z tejto časti rokovaní, ktoré médiám sprístupnil Barend Leyts, hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela, sa uvádza, že ani príchodom vakcín sa pandémia nekončí a že súčasný pandemický vývoj v Európe vzbudzuje značné obavy. Členské krajiny sa zhodli v názore, že treba zabrániť jej ďalšiemu šíreniu a novým ohniskám nákazy.
Lídri ocenili snahy koordinovať na úrovni EÚ postupné uvoľňovanie ochranných opatrení a voľného cestovania, až nastane vhodná chvíľa, a vyzvali Európsku komisiu na rýchlu prípravu právneho rámca, ktorý umožní používanie rýchlych antigénových testov a uznávanie ich výsledkov medzi členskými krajinami.
Premiéri a prezidenti zdôraznili význam príprav na včasnú distribúciu vakcíny proti COVID-19, pričom súhlasili s tým, že národné stratégie očkovania nesmú zabudnúť na kvalitné informovanie verejnosti o prínose očkovania a musia zamedziť šíreniu dezinformácií. "Očkovanie musí byť vnímané ako verejné dobro," uvádza sa v záveroch zo summitu. Túto pozíciu chce EÚ vyviesť aj za svoje hranice v rámci programu COVAX, ktorého zámerom je zaistiť vakcíny za primeranú cenu všetkým krajinám na svete bez rozdielu.
Lídri sa rovnako zhodli aj na potrebe pokročiť v prípravách na vznik európskej zdravotnej únie a v záujme prevencie pred ďalšími zdravotnými krízami zdôraznili význam spolupráce s medzinárodnými partnermi a zdravotníckej diplomacie v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie.
Von der Leyenová predpokladá dvojfázovú kampaň
Krajiny Európskej únie by mali pripraviť dvojfázovú kampaň očkovania proti novému typu koronavírusu. Uviedla to vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas svojho vystúpenia na summite EÚ v Bruseli. Uviedol to týždenník Politico na svojej webovej stránke s odvolaním sa na dvoch nemenovaných diplomatov. Podľa ich vyjadrenia Von der Leyenová načrtla plány eurokomisie týkajúce sa komunikačnej kampane v prospech očkovania, ktorá sa má uskutočniť vo dvoch fázach.
Prvá fáza má v jazykoch všetkých členských krajín vysvetliť, o aké vakcíny a prečo je očkovanie dôležité. Len čo sa začne s očkovaním, druhá, presvedčovacia fáza kampane má byť zameraná na posmelenie ľudí nechať sa zaočkovať, čomu majú napomôcť aj rôzni influenceri a známe osobnosti. Napríklad futbalové hviezdy z UEFA.
Šéfka eurokomisie, vyštudovaná lekárka, vysvetlila, že EK podpísala dosť dohôd s výrobcami vakcín na to, aby ich bolo dosť pre všetkých občanov EÚ. Podľa jej slov existuje dostatok dávok na očkovanie "700 až 750 miliónov ľudí", pričom populácia krajín EÚ je zhruba 450 miliónov. Von der Leyenová v tejto súvislosti navrhla, že zvyšok vakcín by Únia mala venovať hlavne krajinám západného Balkánu.
Zároveň vyzvala premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, aby urýchlili domáce prípravy na zavedenie vakcíny. Prvou, ktorá bude pripravená na distribúciu a schválená Európskou agentúrou pre lieky, bude s najväčšou pravdepodobnosťou vakcína spoločnosti Pfizer / BioNTech.
Tá si však vyžaduje špeciálnu skladovaciu a distribučnú kapacitu s uchovávaním vakcín pri veľmi nízkych teplotách. Von der Leyenová preto vyzvala šéfov štátov a vlád EÚ, aby ubezpečili, že v čase schválenia tejto vakcíny budú mať doma vhodne pripravenú infraštruktúru.
