BRUSEL - Lídri viacerých členských krajín vrátane Maďarska a Poľska sa vo štvrtok vyjadrili optimisticky ohľadom možného dosiahnutia dohody o odblokovaní sedemročného rozpočtu EÚ na ich aktuálnom summite v Bruseli.
Urobili tak deň po tom, ako Varšava a Budapešť dosiahli s Nemeckom kompromis v otázke mechanizmu podmieňujúceho čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu, pre ktorú predtým Budapešť a Varšava rozpočet vetovali. Detaily kompromisnej dohody, ktorú však budú musieť ešte schváliť všetky členské krajiny, ako aj Európsky parlament, zatiaľ neboli zverejnené.
"Dopracovali sme sa k (určitým) záverom... a tieto závery sú podmienkou pre pokračovanie tohto procesu," povedal podľa agentúry DPA poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Orbán je optimista
V podobnom duchu sa vyjadril aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je dosiahnutie dohody o rozpočte pravdepodobné. "Sme len malý kúsok od dosiahnutia konsenzu," povedal Orbán počas svojej cesty na summit. "Dnes bojujeme za jednotu nášho spoločného svetadielu," dodal.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina aktuálne predsedá Rade EÚ, označila podľa agentúry Reuters summit za moment pravdy, na ktorom sa ukáže či sa členské krajiny Únie dokážu dohodnúť na rozpočte. "Nemecko tvrdo pracovalo na tom, aby prekonalo rozdiely a našlo riešenia problémov Poľska a Maďarska a zároveň zachovalo mechanizmus spojený so zásadami právneho štátu dohodnutý s Európskym parlamentom," povedala Merkelová po príchode na dvojdňový summit EÚ. "Dnes uvidíme, či dokážeme nájsť (v otázke rozpočtu) jednomyseľnosť," dodala.
Švédsky premiér Stefan Löfven povedal, že v súvislosti s možným dosiahnutím dohody o rozpočte je "optimistický". Dodal, že v rámci kompromisnej dohody s Maďarskom a Poľskom nedošlo k zásadnému kompromisu v otázkach dodržiavania zásad právneho štátu. "Nedošlo ku kompromisu týkajúcemu sa znenia dohody, skôr sme len deklarovali veci, ktoré potrebovali byť deklarované," dodal.
Sassoli vyzval lídrov, aby konečne prijali rozpočet a plán obnovy
Členské krajiny musia definitívne potvrdiť, že súhlasia s plánom obnovy po koronakríze a že dokážu prekonať patovú situáciu a odblokovať dlhodobý rozpočet na roky 2021 - 2027. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskeho parlamentu David Sassoli v rámci svojho príhovoru na úvod dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.
Sassoli pripomenul, že krajiny EÚ v reakcii na bezprecedentnú zdravotnú krízu a s ňou spojený prepad ekonomiky v lete prijali historické rozhodnutie, keď schválili plán obnovy a dohodli sa na sedemročnom rozpočte vrátane nových, vlastných zdrojov. "Teraz je čas urobiť túto dohodu konečnou," odkázal premiérom a prezidentom Sassoli a zdôraznil, že zdravotná kríza sa ďalej zhoršuje, sú potrebné riešenia, pričom EÚ nemá schválený ani rozpočet na rok 2021, nieto na celé sedemročné obdobie.
Šéf europarlamentu v tejto súvislosti pripomenul aj dohodu o silnom mechanizme na podporu právneho štátu, pre ktorú Maďarsko a Poľsko zablokovali prijatie dlhodobého rozpočtu, a spresnil, že EP "nie je pripravený na spochybnenie výsledkov", ktoré sa doteraz podarilo dosiahnuť. "Podrobne preskúmame závery Európskej rady a dúfame, že budú v súlade s duchom a znením dosiahnutého kompromisu, najmä pokiaľ ide o opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu," uviedol Sassoli. Europarlament naposledy v tomto roku zasadne na budúci týždeň, rovnako v Bruseli.
Sassoli vo svojom príhovore zdôraznil, že koronakríza potvrdila plusy európskeho sociálneho modelu, keď počas pandémie nikomu nebola odmietnutá nemocničná starostlivosť len preto, že nevedel za ňu zaplatiť. Koronakrízu označil za budíček, ktorý umožnil EÚ predstaviť si model udržateľnejšieho rozvoja, ktorého jadrom je environmentálna a sociálna spravodlivosť. Vyslovil sa tiež za široké a rozmanité portfólio vakcín proti COVID-19, aby bola možná ich koordinovaná a spravodlivá distribúcia v EÚ a nedošlo k "nacionalizmu vakcín". Dodal, že EÚ by mala stáť za svojimi sľubmi a distribuovať vakcíny aj mimo svojich hraníc, napríklad do Afriky.
Hlavnou témou summitu EÚ je klimatická kríza. Sassoli priznal, že Európsku zelenú dohodu vníma ako správnu cestu k udržateľnej budúcnosti, pričom je však potrebná spolupráca s medzinárodnými partnermi. Ocenil, že nielen EÚ, ale už aj Japonsko, Kanada, Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny oznámili svoj zámer dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, a privítal prísľub budúceho prezidenta USA Joa Bidena, že sa Američania opätovne pripoja k Parížskej dohode.
V oblasti zahraničnej politiky zdôraznil, že sa ešte dá dosiahnuť dohoda o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, pričom EP podporuje ambiciózne, široké, vyvážené a vzájomne výhodné partnerstvo s Britániou. "Dohoda by bola pevným základom pre naše nové partnerstvo, ale ak sa ju nepodarí dosiahnuť, bude potrebné nájsť nové, aj keď obmedzenejšie spôsoby spolupráce," opísal situáciu.
Vyslovil sa tiež za využitie všetkých dostupných nástrojov EÚ vrátane ekonomických sankcií voči Turecku, ktorého aktivity destabilizujú situáciu vo východnom Stredomorí, a za vyjadrenie jasnej podpory Únie pre územnú celistvosť Cypru.
