BRATISLAVA - Postoj Maďarska a Poľska, ktoré zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu EÚ a s ním spojeného plánu obnovy, môže podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej poškodiť záujmy Slovenska. Informoval o tom hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Jeho výsledkom je, že štáty Európskej únie vrátane Slovenska nebudú môcť čerpať finančné prostriedky na obnovu ich ekonomík po kríze", povedala prezidentka v súvislosti s postojom Maďarska a Poľska. Slovensko podľa Čaputovej nebude zatiaľ môcť využiť prostriedky EÚ na reformu školstva, na zavádzanie moderných technológií ani na zlepšenie ochrany životného prostredia či modernejšiu, zelenšiu ekonomiku, ktorá je šetrnejšia voči životnému prostrediu. Maďarsko a Poľsko vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
"Dodržiavanie princípov právneho štátu je jedným zo základných pilierov hodnôt Európskej únie a bez jeho dodržiavania nemôže byť možné ani čerpať výhody členstva," povedala Čaputová. Česká republika a Slovensko, ktoré spolu s Maďarskom a Poľskom tvoria Vyšehradskú štvorku (V4), budúci rozpočet a plán obnovy podporili. Krajiny V4 sa podľa Čaputovej snažia koordinovať svoje postoje v oblastiach, kde majú zhodu a samostatne vystupujú tam, kde zhodu nenájdu. "Spoločný postoj krajín V4 nesmie ísť na úkor záujmov Slovenskej republiky a jej občanov," dodala. Čaputová sa podľa svojich slov stotožňuje s postojom vlády SR a predstaviteľov EÚ."Verím, že sa v ďalších rokovaniach podarí dosiahnuť dohoda, ktorá zaistí, že rozpočet EÚ aj plán obnovy EÚ budú schválené a Slovensko bude môcť začať čerpať prostriedky na obnovu našej ekonomiky," povedala.
Dodala však, "že neurobíme také kompromisy, ktoré by išli na úkor dodržiavania štandardov právneho štátu a ich ochrany", čo je hodnota, ktorá nepochybne musí platiť na území celej EÚ. Čaputová má podľa svojich slov o tejto téme v pondelok 30. novembra prostredníctvom telefónu hovoriť s podpredsedníčkou Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou. Rokovania o rozpočte vedie nemecké predsedníctvo EÚ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok 19. novembra po videosummite lídrov EÚ uviedla, že rozhovory s Maďarskom a Poľskom by mali pokračovať.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu (25. 11.) uviedla, že Maďarsko a Poľsko majú možnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ a nechať skontrolovať nové pravidlá súvisiace s čerpaním dlhodobého rozpočtu Únie až do posledného detailu. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok vo štvrtok 19. novembra povedal, že čerpanie finančných prostriedkov EÚ by malo byť podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu. Podmienky na čerpanie financií sú totožné s bodmi programového vyhlásenia vlády.
Hroziace rozpočtové provizórium je proti záujmom Slovenska a celej EÚ, hovorí Korčok
Hroziace rozpočtové provizórium v EÚ a odklad čerpania z fondu obnovy je proti záujmom SR a celej EÚ, povedal vo štvrtok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na videokonferencii vedúcich misií členských krajín Európskej únie akreditovaných v SR. Riešenie sa podľa jeho slov musí nájsť. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
"Nemôže byť v nikoho záujme, aby nastalo európske rozpočtové provizórium, alebo zablokovanie či odklad čerpania zdrojov z fondu obnovy," povedal Korčok. Podľa jeho slov je potrebné dohodnúť sa na prijateľnom rámci čerpania európskych zdrojov. "Zároveň však nepovažujem za reálne, aby dodržiavanie princípov právneho štátu nebolo súčasťou takejto dohody," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. Maďarsko a Poľsko 16. novembra vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021-27 a tiež plán obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
Hlavnými témami štvrtkovej videokonferencie organizovanej pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej spolkovej republiky v Bratislave boli transatlantické vzťahy po voľbách v USA, rozširovanie EÚ, migračná politika, Európska zelená dohoda, Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021-27 a plán obnovy pre Európu. Korčok ocenil " profesionálne nasadenie a ambicióznu agendu nemeckého predsedníctva" v Rade EÚ. Účastníci konferencie sa podľa MZVEZ zhodli na tom, že aktuálne výzvy a dopady prebiehajúcej pandémie je potrebné riešiť na európskej úrovni konsenzom. Veľvyslanci potvrdili očakávania k zodpovednému prístupu všetkých členských krajín s vedomím, že aktuálna situácia stavia EÚ pred úlohy, ktoré dokážu jednotlivé členské štáty zvládnuť len spoločnými silami.
