RIGA - Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko rozšírili sankcie voči autoritárskemu režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, a to nezávisle od sankcií Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.
Ministerstvá zahraničných vecí v Tallinne, Rige a Vilniuse zverejnili v piatok nové zoznamy s ďalšími 28 osobami, pre ktoré platí zákaz vstupu do týchto troch krajín. Celkovo sa na sankčnom zozname nachádza už viac ako 150 osôb vrátane Lukašenka, ktorých trojica pobaltských štátov viní zo sfalšovania prezidentských volieb v Bielorusku z 9. augusta a násilností voči účastníkom pokojných protestov. "Situácia sa nemení a my musíme naďalej vyvíjať nátlak," povedal pre agentúru AFP šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius.
Na zoznam najnovšie pribudli napríklad bieloruský minister pre informácie Ihar Luckij, minister pre šport a turizmus Siarhej Kavaľčuk, ako aj predstavitelia súdnictva a bezpečnostných síl či zástupcovia odborov a štátnych médií.Kavaľčuk mal podľa slov Linkevičiusa vyvíjať nátlak na športovcov, ktorí kriticky vystupovali voči Lukašenkovi. Podľa ľudskoprávnych aktivistov boli zadržané desiatky bieloruských športovcov a v krajine dostali zákaz trénovať. Luckij je zase údajne zodpovedný za odpájanie internetu počas protestov, čo malo ľuďom sťažiť účasť na nich.
Rozšírenie sankcií nasleduje po smrti opozičného aktivistu Ramana Bandarenku, ktorý zahynul minulý týždeň po útoku neznámych maskovaných mužov. Opozícia z brutálneho útoku podozrieva bezpečnostné sily; presné okolnosti však zatiaľ nie sú jasné. Z tohto dôvodu oznámila vo štvrtok zavedenie nových sankcií voči Lukašenkovmu režimu i EÚ - týkajú sa jednotlivcov, ale aj inštitúcií, podnikateľov a firiem. EÚ dovedna zaviedla sankcie zahŕňajúce zákaz vstupu a zmrazenie majetku voči 59 osobám. Prodemokratickí demonštranti už od prezidentských volieb, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov získal Lukašenko 80,1 percenta hlasov, žiadajú jeho odstúpenie. Výsledky odmietla uznať aj EÚ, ktorá Lukašenka nepovažuje za legitímneho prezidenta Bieloruska. Od volieb bolo podľa ľudskoprávnych aktivistov zadržaných viac ako 17.000 ľudí, pričom tisíce z nich boli surovo zbití.
