VARŠAVA - Varšavský primátor Rafal Trzaskowski kritizoval vo štvrtok políciu za to, že použila slzotvorný plyn voči demonštrantom, ktorí v stredu večer protestovali v centre poľskej metropoly proti sprísneniu legislatívy týkajúcej sa interrupcií. Informovala o tom agentúra AP.
Demonštráciu zorganizovalo hnutie Celopoľský štrajk žien. Pôvodne mala mať formu blokády budovy parlamentu, ktorú však už v priebehu dňa obkolesila polícia. Demonštranti, prevažne ženy, sa namiesto toho rozhodli pre protestný pochod centrom Varšavy. V rámci neho demonštrovali aj pred sídlom poľskej verejnoprávnej televízie TVP. Podľa správ viacerých poľských médií použili policajti v civile voči demonštrantkám obušky a slzotvorný plyn.
"Slzotvorný plyn na ženy? Naozaj, poľská polícia?" tvítoval Trzaskowski po proteste, ktorý bol menší než obdobné demonštrácie v ostatných týždňoch. Takéto donucovacie prostriedky majú byť podľa Trzaskowského nasadzované ako posledná možnosť, pričom ich použitie musí byť oprávnené a primerané. "Som presvedčený, že nebol dôvod použiť ich proti demonštrujúcim ženám a mládeži. Policajtov bolo oveľa viac ako demonštrantov," dodal liberálny primátor, ktorí je v opozícii voči poľskej konzervatívnej vláde, pripomína AP. Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok v parlamente uviedol, že varšavskí policajti použili takéto prostriedky, lebo na nich demonštranti zaútočili.
Hovorca varšavskej polície Sylwester Marczak vo štvrtok uviedol, že v súvislosti so stredajším protestom vzala polícia do väzby 20 ľudí, z ktorých 13 zadržala za páchanie trestných činov ako napríklad napadnutie policajta. Hovorca podľa agentúry DPA dodal, že protest bol pre platné epidemilogické obmedzenia nezákonný a nemal pokojný priebeh. Varšavská polícia zároveň na sociálnych sieťach uviedla, že slzotvorný plyn voči demonštrantom použila v reakcii na ich agresívne správanie k policajtom.
Protesty proti ďalšiemu sprísneniu už aj tak prísnej interrupčnej legislatívy prebiehajú v Poľsku od 22. októbra. Vtedy tamojší ústavný súd rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva pre vývojové chyby plodu je protiústavné. Verdikt v podstate znamená takmer úplný zákaz interrupcií v prevažne katolíckom Poľsku. Sprísnená legislatíva však dosiaľ stále nebola oficiálne zverejnená v zbierke zákonov, čo je podmienkou, aby nadobudla účinnosť.
Miestni politickí komentátori tvrdia, že k jej prijatiu nemohlo dôjsť bez súhlasu vicepremiéra a šéfa vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyňského, ktorý je považovaný za najvplyvnejšieho poľského politika. Práve na Kaczyňského, jeho konzervatívnu PiS i katolícku cirkev, ktorá sa vždy jasne stavala proti interrupciám, sa zameriava hnev demonštrantov.
Prezident Andrzej Duda parlamentu predložil legislatívny návrh, ktorý by v prípade schválenia dôsledky verdiktu ústavného súdu zmiernil. Nový návrh zákona by umožnil umelo prerušiť tehotenstvo v najvážnejších prípadoch poškodenia plodu, pri ktorých sa očakáva, že dieťa zomrie okamžite alebo krátko po narodení. Netýkal by sa však zrejme prípadov, keď plodu diagnostikujú napríklad Downov syndróm. Mnohí z demonštrantov aj tento Dudov návrh odmietajú a žiadajú v súvislosti s interrupciami prijatie liberálnejšej legislatívy.
Napätie sa v dôsledku protestov ešte viac vyostrilo v aj medzi Kaczyňským a opozičnými poslancami, ktorí v stredu skandovali, že tento vplyvný politik patrí do väzenia. Kaczyňski ich zase podľa agentúry AP obvinil z toho, že majú "na rukách krv", keďže podporu protestov prispievajú podľa jeho slov k nárastu počtu prípadov infekcie novými koronavírusom.
