Svet zúfalo čaká na vakcínu, ktorá ľudí ochráni pred nákazou novým koronavírusom. Obrovské nádeje sa vkladajú do americko-nemeckej očkovacej látky od firiem Pfizer a BioNTech a do vakcíny, ktorú vyvinul Jennerov inštitút pri Oxfordskej univerzite v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca. Nielen ich vakcíny, ale i ďalšie by mali byť dostupné do konca roka. Ktoré to sú?
Vakcína z dielne Pfizer a BioNTech
Očkovacia látka vyrobená americkou spoločnosťou Pfizer v spolupráci s nemeckou firmou BioTech reportovala 90-percentnú účinnosť pri ochrane pred covidom-19 bez ohľadu na pohlavie a rasu. Táto vakcína, ktorá v tretej fáze klinických testov nepreukázala nijaké závažné vedľajšie účinky, sa javí ako najsľubnejšia. Tretej fázy klinického skúšania sa zúčastnilo 40.000 ľudí. Objavili sa len bežné sprievodné javy ako zvýšená teplota, bolesti hlavy alebo tela. Niektorí účastníci hovoria o chvíľkovom stave, akoby boli po opici.
Nateraz sa nedá vylúčiť, že očkovacia látka u niekoho vyvolá alergickú reakciu, keďže ide o mRNA vakcínu. Ide o technológiu, ktorá sa doteraz v žiadnych schválených vakcínach neaplikovala. Pri testoch ju dostávali aj deti staršie ako 12 rokov, tiež ľudia do 85 rokov. Informácia, do akého rozsahu dokáže chrániť staršie osoby pred vírusom, zverejnená nebola.
Spomenutá deväťdesiatpercentná účinnosť vakcíny sa týka krátkodobej ochrany, lebo ešte nie je zrejmé, na aký čas dokáže človeka zaočkovať proti covidu-19. Prvé vakcíny objednané Úniou môžeme začať dodávať do konca roka
Očkovaciu látku vyvíjajú aj AstraZeneca a Oxfordská univerzita
Britský farmaceutický gigant AstraZeneca pracuje na vakcíne spolu s Oxfordskou univerzitou. Podľa predpokladov by mala byť dostupná do konca toto roka. Prvotné výsledky z poslednej fázy klinického testovania by mali byť známe o pár týždňov. Skúšky po celom svete sa totiž pozastavili 6. septembra, keď sa u jedného účastníka objavila choroba. Krátko nato ich však v Británii obnovili, následne aj v Juhoafrickej republike, Brazílii a Japonsku. Úrady stanovili, že choroba s vakcínou nesúvisela.
Očkovacia látka z Birtánie kombinuje genetický materiál z povrchu koronavírusu a upravený adenovírus. Vírus je ale upravený tak, aby v tele nevyvolal infekciu. Minimálne pre Britániu bude výrazne lacnejšia než vakcína od Pfizeru a BioNTechu.
Ruský Sputnik V
Vedci, ktorí vyvinuli ruskú vakcínu Sputnik V, odhadujú jej účinnosť na 92 percent. Aspoň jednu z dvoch dávok vakcíny dostalo viac ako 20.000 dobrovoľníkov, pričom viac ako 16.000 ich dostalo prvú aj druhú dávku. Celkovo sa na postregistračnom testovaní vakcíny zúčastňuje 40.000 ľudí.
U osôb očkovaných Sputnikom V neboli zistené žiadne nepredvídané nežiaduce reakcie - boli pozorované iba krátkodobé vedľajšie účinky.
Profesor virológie z univerzity v anglickom meste Reading povedal, že dáta o ruskej vakcíne sú ďalšou dobrou správou. „Hoci sa týkajú menšieho počtu prípadov v porovnaní s aktuálnymi dátami do Pfizeru, no podobne ako v prípade Pfizeru potvrdzujú a rozvíjajú výsledky z druhej fázy testov. Potrebujeme ale vedieť, ako dlho bude chrániť a aká je jej účinnosť v rôznych vekových kategóriách,“ podotkol profesor. Tretia fáza klinického skúšania vakcíny Sputnik V sa ešte nezačala. Ide o fázu, v ktorej sa zisťuje nielen účinnosť očkovacej látky, ale aj jej menej bežné vedľajšie účinky.
Vakcíny z Číny
Desiatky tisíce Číňanov už podstúpilo očkovanie experimentálnymi vakcínami proti koronavírusu. Dve z nich vyvinula firma Sinopharm Group a tretiu Sinovac Biotech. Štvrtú vakcínu, ktorú používa čínska armáda, vyvinula firma CanSino Biologics.
Napriek všeobecnému varovaniu expertov pred látkami, ktoré neprešli štandardným testovaním na zhodnotenie svojej bezpečnosti, vyvoláva vakcinácia v Číne medzinárodný záujem.
Oficiálny počet ľudí, ktorým bola vakcína podaná, Peking nezverejnil. Tretia fáza klinických testov vakcíny Sinovac prebieha v Brazílii, Indonézii, Bangladéši a Turecku. Závery by mali byť známe v priebehu novembra.
