BRUSEL - Väčšina občanov členských krajín EÚ podporuje zvýšenie dlhodobého rozpočtu EÚ na prekonanie súčasnej zdravotnej krízy. Prioritou sú dodatočné zdroje na oblasť verejného zdravia, hospodárske oživenie a boj proti klimatickým zmenám. Uviedol v utorok Európsky parlament (EP) s odkazom na prieskum verejnej mienky, vypracovaný na žiadosť tejto inštitúcie.
Prieskum uskutočnila spoločnosť Kantar formou internetových dotazníkov (telefonicky na Malte) v období od 25. septembra do 7. októbra na vzorke 24.812 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Až 77 percent opýtaných občanov EÚ podporilo koncepciu, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom, iba ak ich národné vlády implementujú zásady právneho štátu a demokratické princípy. Najmenej 70 percent respondentov v 26 členských štátoch EÚ s týmto vyhlásením súhlasí.
Výsledky prieskumu naznačili, že absolútna väčšina Európanov požaduje väčší rozpočet EÚ na boj proti pandémii ochorenia COVID-19. V 20 členských štátoch EÚ väčšina účastníkov prieskumu súhlasí s tvrdením, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov, aby bola schopná prekonať dôsledky pandémie. Absolútna väčšina opýtaných v 14 krajinách podporila navýšenie rozpočtu EÚ.
Na otázku, na ktoré oblasti by sa mali zdroje z rozšíreného rozpočtu EÚ vynaložiť, 54 percent respondentov uviedlo, že prioritou by malo byť verejné zdravie. Nasleduje hospodárske oživenie a nové príležitosti pre podniky (42 percent), boj proti klimatickým zmenám a ochrana životného prostredia (37 percent) a potom zamestnanosť a sociálne veci (35 percent).
Verejné zdravie je najvyššou prioritou dodatočných rozpočtových výdavkov pre respondentov v 18 krajinách EÚ. Viac peňazí na hospodárske oživenie uprednostňujú obyvatelia Českej republiky, Estónska a Lotyšska, zatiaľ čo v Dánsku, Nemecku a Rakúsku sa občania najviac prikláňali zvýšeniu objemu financií na boj proti zmenám klímy. Na Slovensku, podobne ako vo Fínsku a v Chorvátsku, si účastníci prieskumu za najvyššiu prioritu pri navýšení rozpočtu EÚ vybrali oblasť zamestnanosti a sociálnych vecí.
Prevažná väčšina občanov EÚ v prieskume upozornila na svoje obavy, že pandémia bude mať priamy dopad na ich osobnú finančnú situáciu a občania 20 krajín EÚ už potvrdili, že súčasná kríza ovplyvnila ich osobné príjmy. Podľa prieskumu 39 percent opýtaných priznalo, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 už negatívne ovplyvnila ich osobné príjmy, zatiaľ čo ďalších 27 percent respondentov to očakáva v najbližšej budúcnosti. Iba 27 percent Európanov verí, že situácia okolo COVID-19 nebude mať vplyv na ich osobné príjmy a živobytie.
Dve tretiny opýtaných (66 percent) vyjadrili súhlas s tým, že EÚ by mala mať viac právomocí pri riešení kríz ako je súčasná pandémia nového typu koronavírusu. S týmto tvrdením nesúhlasí 25 percent Európanov.
