MOSKVA - Arménsko a Azerbajdžan začali v piatok v Moskve prvé rokovania na vysokej úrovni po takmer dva týždne trvajúcich bojoch v oblasti sporného regiónu Náhorný Karabach.
Začatie rokovaní potvrdila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných Marija Zacharovová, ktorá na sociálnej sieti Facebook zverejnila aj fotografiu ministrov zahraničných vecí Ruska, Arménska a Azerbajdžanu, ako sedia za okrúhlym stolom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na margo rokovaní v Moskve v piatok vyhlásil, že Baku nimi dáva Arménsku "poslednú šancu" na mierové riešenie konfliktu o Náhorný Karabach. Upozornil, že Azerbajdžan tak či onak znovu ovládne svoje územie v Arménmi obývanej enkláve ležiacej na území Azerbajdžanu. Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Ako nezávislý štát ho neuznáva žiadna krajina, a to ani Arménsko.
O možnosti, že v dohľadnej budúcnosti by mohlo v Náhornom Karabachu začať platiť prímerie, informoval v piatok aj Elyzejský palác v Paríži. Elyzejský palác to podľa agentúry Interfax uviedol na základe telefonických rozhovorov, ktoré vo štvrtok večer absolvoval francúzsky prezident Emmanuel Macron s Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom. "V blízkej budúcnosti smeruje táto záležitosť k prímeriu, aj keď je situácia stále nestabilná," uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. Napriek týmto rokovaniam vzájomné ostreľovanie v oblasti pokračuje. Alijev v piatok v prejave k národu informoval, že azerbajdžanská armáda obsadila v Karabachu niekoľko obcí vrátane lokality Hadrut. Arménska strana to vzápätí poprela.
Velenie azerbajdžanskej armády súčasne v piatok oznámilo, že pod paľbu "arménskej strany" sa dostalo viacero lokalít v pohraničnej oblasti. Veľké obavy o osud civilistov v zóne konfliktu vyjadrila v piatok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Obe strany vyzvala, aby dodržiavali humanitárne právo a predchádzali obetiam v radoch civilného obyvateľstva a škodám na infraštruktúre. Informovala, že jej úrad má informácie, že od vyostrenia situácie v tejto časti južného Kaukazu prišlo o život asi 53 civilistov vrátane detí. Dodala, že tieto správy sa zatiaľ nepodarilo overiť.
Bacheletová pripomenula, že všetky strany konfliktu majú povinnosť vyhnúť sa použitiu výbušných zbraní, ktoré majú ďalekosiahle účinky v obývaných oblastiach. Komisárku OSN osobitné pobúrili správy, že v oblasti konfliktu bola použitá kazetová munícia. Na Arménsko a Azerbajdžan sa Becheletová obrátila aj s výzvou, aby prestali s nenávistnou rétorikou: "Nenávistné prejavy vedú iba k vzájomne odľudšťujúcej a deštruktívnej nenávisti, ktorá — ako vidíme teraz — pravidelne prepukne do konfliktu a strát na životoch". Varovala tiež, že ozbrojené potýčky môžu brániť úsiliu zabrániť šíreniu choroby COVID-19 v regióne. Obnoveným konfliktom v Náhornom Karabachu sa bude 12. októbra zaoberať Rada EÚ.
