JEREVAN - Arménsky premiér Nikol Pašinjan v súčasnej situácii vylučuje mierové rokovania s Azerbajdžanom sprostredkované Ruskom. Informovala o tom v stredu agentúra Interfax.
Podľa jeho slov Arménsko bolo vždy ochotné na mierové urovnanie problému Náhorného Karabachu. Dodal však, že "to neznamená, že Arménsko alebo Náhorný Karabach sú ochotné vyriešiť túto otázku na úkor svojich národných záujmov a bezpečnosti".
Vysvetlil tiež, že v čase "intenzívnych nepriateľských akcií nie je veľmi vhodné hovoriť o summite Arménsko - Azerbajdžan - Rusko". Dodal, že na rokovania je "potrebná primeraná atmosféra i podmienky".
V utorkovom rozhovore pre britský týždenník The Spectator Pašinjan uviedol, že vo vyostrenom konflikte v Náhornom Karabachu zastáva Rusko neutrálnu pozíciu. Pašinjan tak reagoval na otázku, či Jerevan dostal od Moskvy uistenie o podpore.
Podľa Pašinjana je súčasný ozbrojený konflikt v Karabachu "akciou koordinovanou Tureckom a Azerbajdžanom" a "Turecko celý proces vedie". "Nesnažia sa to skryť," povedal Pašinjan citovaný agentúrou Interfax.
Tieto kroky Turecka podľa neho nesúvisia s rozširovaním NATO. Pripomenul dianie v Stredomorí a na Blízkom východe a vyslovil názor, že "to, čo Turecko robí, je súčasťou jeho imperiálnych nárokov". Zdôraznil, že "nejde len o bezpečnosť Arménska, ale aj o celý južný Kaukaz."
Informoval súčasne, že momentálne "neexistuje spojenie medzi Jerevanom a Baku". "Sme však v kontakte so sprostredkovateľmi Minskej skupiny OBSE," uviedol. Arménsko podľa neho v tejto novej situácii zvažuje možnosť uznania nezávislosti Náhorného Karabachu.
Podľa agentúry Interfax Pašinjan tiež dodal, že existuje aj možnosť podpísania dohody o strategickej spolupráci medzi Arménskom a Karabachom a podpísania dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany. Spresnil, že tieto otázky sú predmetom diskusie, pričom rozhodnutia sa budú prijímať "v závislosti od niektorých faktorov".
Pašinjan tiež vyhlásil, že Arménsko v súvislosti s vývojom situácie v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu vedie politické konzultácie s Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Dodal však, že Arménsko je schopné zaistiť svoju bezpečnosť a neuvažuje ani o možnosti, že by do zóny konfliktu vstúpili medzinárodné mierové sily.
Arménsky premiér tiež na brífingu vyhlásil, že kroky Arménska sú zamerané na nastolenie dlhodobej stability v Náhornom Karabachu. "Máme cieľ nastoliť dlhodobý mier a stabilitu v regióne. Nechceme, aby sa táto situácia (vojenské operácie v Náhornom Karabachu) opakovala o dva alebo o tri roky. Arménsko však nikdy nebude konať na úkor svojich vlastných záujmov a záujmov Náhorného Karabachu," uviedol.
Agentúra TASS informovala, že Pašinjan na stredajšom stretnutí s ruskými novinármi vyhlásil, že utorok počas telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nerokovali o možnom vojenskom zásahu Ruskej federácie v konflikte v Karabachu.
Pašinjan podľa TASS dodal, že Arménsko "ešte nemusí využívať potenciál 102. ruskej základne". Súčasne dodal, že ak by takáto pomoc a podpora bola nutná, dialo by sa tak na základe už existujúcich právnych dokumentov.
Situácia v danom regióne sa vyostrila 27. septembra, keď azerbajdžanské ministerstvo obrany oznámilo začatie vojenskej operácie pozdĺž celej kontaktnej línie v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu. Podľa ministerstva boli nepriateľské akcie odpoveďou na provokácie arménskej strany.
Pašinjan následne informoval, že došlo k útoku Azerbajdžanu na medzinárodne neuznanú Náhornú karabašskú republiku (NKR). V Arménsku a Náhornom Karabachu bolo vyhlásené stanné právo a začala sa mobilizácia.
Azerbajdžan tiež vo viacerých regiónoch krajiny zaviedol stanné právo a pristúpil k čiastočnej mobilizácii. Prudké boje v konfliktnej zóne pokračujú. Na oboch stranách dochádza k stratám na životoch o vojenskej technike. Náhorný Karabach, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska.
