JEREVAN/BAKU - Vedúci predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska odmietli v utorok myšlienku viesť mierové rozhovory, pričom sa navzájom obvinili z marenia rokovaní o Náhornom Karabachu. Počas troch dní ťažkých bojov tam zahynuli už desiatky ľudí, pripomenula agentúra AP.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pre ruskú štátnu televíznu stanicu Rossija 1 uviedol, že Baku je odhodlané rokovať o riešení situácie, ale Arménsko bráni procesu. "Arménsky premiér verejne vyhlasuje, že Karabach je Arménsko, bodka. O akom rokovacom procese môžeme v takomto prípade hovoriť?" pýtal sa Alijev.
Poznamenal, že podľa zásad sprostredkovaných Minskou skupinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bola založená v roku 1992 s cieľom vyriešiť konflikt, "územia okolo bývalej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti by mali byť prevedené na Azerbajdžan".
Alijev uviedol, že ak arménsky premiér Nikol Pašinjan povie, "že Karabach je Arménsko a že by sme mali rokovať s takzvaným bábkovým režimom Náhorného Karabachu, snaží sa narušiť formát rokovaní, ktorý existuje už 20 rokov".
Pašinjan zase pre Rossiju 1 povedal, že "je veľmi ťažké hovoriť o rokovaniach, keď prebiehajú konkrétne vojenské operácie". Podľa jeho slov nemá konflikt vojenské riešenie, pričom vyzval na kompromis. Ale najskôr musí Azerbajdžan "okamžite ukončiť agresiu voči Náhornému Karabachu a Arménsku", zdôraznil Pašinjan.
"Všetci to vnímame ako existenčnú hrozbu pre našu krajinu, v zásade to vnímame ako vojnu, ktorá bola vyhlásená Arménom, a naši ľudia sú teraz jednoducho nútení využiť právo na sebaobranu," dodal arménsky premiér.
Od nedele hlásilo ministerstvo obrany Náhorného Karabachu 84 zabitých vojakov. Alijev uviedol, že na strane Azerbajdžanu zahynulo 11 civilistov, o vojenských obetiach nehovoril. Obe krajiny sa v utorok navzájom obviňovali z ostreľovania svojich území mimo oblasti Náhorného Karabachu.
Náhorný Karabach, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska.
OSN vyzvala na okamžité ukončenie bojov
Bezpečnostná rada OSN v noci na stredu vyzvala arménske a azerbajdžanské sily, aby "okamžite prestali bojovať" o separatistický región Náhorný Karabach. Výzva prichádza po troch dňoch ťažkých bojov, ktoré si vyžiadali už desiatky potvrdených mŕtvych, informuje tlačová agentúra AFP.
Všetkých 15 členských krajín Bezpečnostnej rady "podporilo výzvu generálneho tajomníka (OSN Antónia Guterresa) k obom stranám na okamžité zastavenie bojov, deeskaláciu napätia a návrat k zmysluplným rokovaniam bez odkladu", uvádza sa vo vyhlásení BR OSN, ktoré bolo jednohlasne prijaté počas mimoriadnej rozpravy o danom konflikte.
BR OSN ďalej uviedla, že "ostro odsudzuje použitie sily a ľutuje stratu životov vrátane civilistov" v tejto etnicky arménskej enkláve, ktorá sa odštiepila od Azerbajdžanu v prvej polovici 90. rokov.
Bezpečnostná rada tiež vyjadrila znepokojenie nad "správami o rozsiahlych vojenských akciách pozdĺž kontaktnej línie" v zóne konfliktu a potvrdila svoju "plnú podporu" pre ústrednú úlohu spolupredsedov Minskej skupiny spadajúcej pod Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - Spojeným štátom, Rusku a Francúzku -, ktorí sprostredkovali mierové úsilie.
Bezpečnostná rada vyzvala všetky strany, aby úzko spolupracovali so spolupredsedami Minskej skupiny na "naliehavom obnovení dialógu bez kladenia podmienok". Diplomati uviedli, že daný text, ktorý bol schválený na konci stretnutia, predložili zmienení traja spolupredsedovia Minskej skupiny, čím uľahčili jeho prijatie.
Arménsko a Azerbajdžan už desaťročia vedú územné spory o Náhorný Karabach a navzájom sa obviňujú z podnecovania zrážok, ktoré najnovšie vypukli v nedeľu a vyžiadali si dosiaľ takmer 100 mŕtvych. Smrteľné boje tu prebiehali aj skoršie v tomto roku, ako aj v roku 2016.
