MINSK - Bielorusko podniklo recipročné opatrenia v reakcii na sankcie uvalené pobaltskými krajinami Litvou, Lotyšskom a Estónskom na Minsk a zostavilo vlastné sankčné zoznamy proti predstaviteľom týchto troch štátov. Ich platnosť sa začína práve v utorok. Informovala o tom bieloruská tlačová agentúra BelTA, ktorá citovala hovorcu ministerstva zahraničných vecí Anatolija Glaza v Minsku.
Bieloruské ministerstvo zverejnilo na svojej webovej stránke vyhlásenie Glaza, ktorým reagoval na stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s bývalou bieloruskou prezidentskou kandidátkou a opozičnou líderkou Sviatlanou Cichanovskou z 29. septembra. Vo vyhlásení Glaza sa zdôrazňuje, že pobaltské štáty rozšírili sankčné zoznamy proti Bielorusku.
"Dnes, tak ako sme sľúbili, takisto zavádzame symetrické obmedzujúce opatrenia proti každému z týchto štátov. Už sme povedali, že toto je špirála smerujúca dolu a spustili ju jednotliví litovskí politici. Budeme pokračovať v reakciách, ale nikdy takéto kroky nebudeme iniciovať," dodal hovorca Glaz, ktorý je na ministerstve aj šéfom úradu pre informácie a digitálnu diplomaciu.
Glaz v rozhovore s reportérom agentúry BelTA vysvetlil, že bieloruská strana zostavila svoje vlastné zoznamy zacielené proti Litve, Lotyšsku a Estónsku. Obsahujú mená približne 100 predstaviteľov z každej krajiny - tieto osoby majú teraz zakázané vstúpiť do Bieloruska.
Litva, Lotyšsko a Estónsko odmietli prezidentské voľby v Bielorusku z 9. augusta ako zmanipulované a odsúdili tiež násilie proti odporcom tamojšieho režimu. Následne 31. augusta uvalili sankcie proti 30 bieloruským predstaviteľom.
Päťročný zákaz vstupu platí pre prezidenta Alexandra Lukašenka, ministrov vnútra a spravodlivosti a generálneho prokurátora, ako aj pre zástupcov prezidentského úradu, ústrednej volebnej komisie a národných bezpečnostných agentúr.
Pobaltské štáty 25. septembra rozšírili tento sankčný zoznam na 100 bieloruských predstaviteľov, ktorým zakázali vstup na svoje územie. Podľa litovského ministra zahraničných vecí Linasa Linkevičiusa ich k tomu motivovala minulotýždňová utajená prezidentská inaugurácia Lukašenka, ako aj neschopnosť EÚ prijať spoločné sankčné opatrenia.
Na schválení sankcií proti Lukašenkovmu režimu sa minulý mesiac v zásade dohodli aj ministri EÚ. Aktuálne ich však blokuje Cyprus, ktorý chce touto cestou dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku v spojitosti so sporným prieskumom ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
