MINSK - Bieloruské ministerstvo vnútra vo štvrtok informovalo, že po stredajšej inaugurácii Alexandra Lukašenka za prezidenta bolo zadržaných vyše 360 protestujúcich. Píše o tom nemecká tlačová agentúra DPA.
"Celkovo 364 občanov (252 z nich v Minsku) bolo včera zadržaných za porušenie zákona o hromadných podujatiach," uviedlo ministerstvo vnútra vo vyhlásení. Zo zadržaných bolo 320 ponechaných vo väzbe, ich prípadmi sa bude zaoberať súd, uvádza sa tiež vo vyhlásení. Ministerstvo vnútra dodalo, že v rôznych častiach krajiny sa v stredu konalo 59 jednotlivých protestov, pričom počet účastníkov odhadlo na približne 5000. Podľa svetovej agentúry AFP však vyšlo v stredu večer do ulíc len v samotnom hlavnom meste Minsk niekoľko tisíc protestujúcich a polícia tam zadržala 252 demonštrantov.
Lukašenkova šiesta inaugurácia za prezidenta po sporných prezidentských voľbách z 9. augusta sa v stredu uskutočnila neohlásene, pred verejnosťou bola do posledných chvíľ utajovaná. Už krátko po tom, ako bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA zverejnila v stredu informáciu, že Lukašenko zložil prezidentský sľub, sa na viacerých miestach Minska vytvorili spontánne protestné zhromaždenia proti staronovej hlave štátu. V niektorých mestských častiach ľudia vytvárali takzvané reťaze solidarity.
Európska únia odmieta uznať Lukašenka za prezidenta Bieloruska, pretože výsledky augustových volieb a jeho stredajšia inaugurácia nemali demokratickú legitimitu, oznámil vo štvrtok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Za bieloruského prezidenta neuznalo Lukašenka už v stredu viacero krajín Európskej únie. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva a Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Za legitímneho prezidenta Lukašenka neuznávajú ani Spojené štáty.
Lukašenko reagoval na neuznanie jeho inaugurácie západnými štátmi
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zareagoval vo štvrtok nahnevane na Európsku úniu a Spojené štáty, ktoré odmietli uznať jeho inauguráciu za prezidenta a ako dôvod uviedli zmanipulované voľby. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Vykrikujú, že nás neuznávajú," povedal Lukašenko na stretnutí s čínskym veľvyslancom v Bielorusku Cchuej Čchi-mingom. Zdôraznil, že v prezidentských voľbách z 9. augusta získal napriek veľkej podpore pre jeho opozičnú súperku Sviatlanu Cichanovskú 80 percent hlasov.
"Nikdy sme nikoho nežiadali, aby naše voľby uznal alebo neuznal, aby uznal či neuznal legitimitu znovuzvoleného prezidenta," vyhlásil Lukašenko. Európska únia vo štvrtok uviedla, že Lukašenkova stredajšia inaugurácia pre šieste funkčné obdobie nemala "žiadnu demokratickú legitimitu" a prehodnotí svoje vzťahy s Minskom. Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky po jeho inaugurácii neuznalo už v stredu viacero krajín Európskej únie. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva a Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Odôvodnili to tým, že augustové voľby neboli slobodné ani spravodlivé.
Netransparentné boli voľby aj v tom, že niekoľko dní trvalo predčasné hlasovanie a Bielorusko nepozvalo včas medzinárodných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Opozícia vyzvala na konanie nových volieb podľa medzinárodných štandardov. Autoritársky líder, ktorý je pri moci od roku 1994, o inaugurácii povedal, že "hlavné je, aby sa konala v súlade s ústavou. A ak vidia rozpory, nech to tvrdia". Lukašenko takisto reagoval na kritiku svojho rozhodnutia usporiadať inauguráciu bez predchádzajúceho oznámenia a bez priameho televízneho prenosu, čo zrejme malo zabrániť protestným zhromaždeniam. Povedal, že jeho kolóna áut prechádzala cez Minsk a na ceremóniu bolo pozvaných približne 2000 ľudí vrátane armády. "Nebolo to žiadne tajomstvo," uviedol Lukašenko.
V4 vyzvala EÚ na dôraznejšiu ekonomickú a morálnu podporu Bieloruska
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) na štvrtkovom stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou v Bruseli upozornili na potrebu dôraznejšej podpory Bieloruska. Uviedol to český premiér Andrej Babiš po skončení rokovaní na pôde Európskej komisie. Babiš mal na rokovaniach mandát zastupovať aj predsedu vlády SR Igora Matoviča. Český premiér pripomenul, že v rámci krajín V4 je hlavným iniciátorom aktivít v prospech Bieloruska Poľsko. Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki tlmočil šéfke exekutívy EÚ návrh, či skôr ponuku štyroch stredoeurópskych krajín pomoci Bielorusku.
"Sú tam ekonomické návrhy. Požiadali sme ju, aby sa s tým oboznámila a poľský premiér chce tento návrh predložiť aj na rokovaní Európskej rady, aby bola ma stole nejaká jasná a konkrétna podpora pre Bielorusko," uviedol Babiš odkazujúc na mimoriadny summit EÚ, ktorý bol odložený o týždeň a bude sa konať 1. a 2. októbra. Na summite by šéfovia štátov a vlád EÚ mali definitívne rozhodnúť o zozname cielených sankcií proti najvyšším bieloruským predstaviteľom, ktorí sú zodpovední za volebné podvody a represálie voči demonštrantom. V hre je stále aj možnosť, že sa na sankčnom zozname EÚ objaví aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.
Na otázku novinárov, v čom spočíva podpora pre Bielorusko navrhovaná krajinami V4, Babiš odpovedal, že ide hlavne o ponuku ekonomickej spolupráce a podporu pre občanov tejto krajiny. "Bielorusi musia cítiť podporu zo strany Európy. Najmä ak majú nejaké ekonomické ponuky od Ruska, tak je dôležité, aby Európa povedala, že áno, aj my sme pripravení ekonomicky pomáhať. A bez toho, aby sme zasahovali do vnútorných záležitostí tejto krajiny," spresnil Babiš.
