PRAHA - Asi mediálne najsledovanejších Čechom, ktorý sa nakazil koronavírusom je bývalý taxikár Robert Markovič. Nakazil sa ešte na začiatku pandémie a jeho choroba mala mimoriadne ťažký priebeh. Nádeje na uzdravenie boli veľmi malé, čo v tom čase potvrdili aj lekári. Život mu pravdepodobne zachránilo podanie experimentálneho lieku remdesivir, ktorý ako zázrakom na Covid-19 zabral. Ako sa má však teraz, keď už uplynulo šesť mesiacov od jeho hospitalizácie?
Po prijatí do Thomeyerovej nemocnice sa lekári domnievali, že má zápal pľúc. Až ďalšie testu ukázali na nákazu koronavírusom. Neskôr ho previezli do Všeobecnej fakultnej nemocnice. Ale ani tu neprinášala snaha lekárov vytúžené zlepšenie zdravotného stavu. Preto pristúpili k poslednej možnosti a tou bolo podanie experimentálneho lieku remdesivir. A ten priniesol zlepšenie. Robert M. dostal liek ako prvý v Česku.
Nemohol dýchať
V rozhovore pre Českú televíziu povedal: "Keď som bol v Krči, nemohol som dýchať. A nezodvihol som ani kanvicu, aby som si nalial vodu. Mal som hrozný smäd," a dodal šokujúce slová: "Ja som ich prosil, aby ma odpojili. Že to nezvládnem, že to nedám."
Psychicky ho veľmi traumatizovalo, že vedľa neho boli takisto pacienti s kronavírusovou infekciou: "Vedľa vás umiera človek, prídu tam za ním deti, plačú a prosia, aby bojoval. To ma psychicky zničilo," povedal so slzami v očiach Robert Markovič.
Tieto zážitky a jeho vlastný stav ho natoľko psychicky ničili, že sám uvažoval o smrti: "Tak som ich aspoň prosil, aby ma dali do umelého spánku. Niekto mi vtedy povedal, že by som sa už nemusel tiež prebudiť. Odpovedal som, že to už je jedno."
Objatie so synom
Jeho utrpenie ukončil až remdesivir. Najskôr nemohol hovoriť, pretože mal v krku zavedenú hadičku. Keď mu ju vybrali a po dvoch mesiacoch liečby ho konečne prepustili z nemocnice, konečne sa stretol som svojimi blízkymi. "Objať otca po dvoch mesiacoch, to je zážitok," priznal jeho šťastný syn.
Ako sa mu darí dnes?
"Väčšinou vstanem ráno, veľmi skoro, napríklad o šiestej, a idem na balkón. Stále si to užívam. Sledujem všetko možné, a dokonca tam mám aj ďalekohľad. Baví ma sledovať vtáky," povedal Robert Markovič.
Priznal však aj, že choroba zanechala na ňom následky. "Chôdza je ešte celkom problém. Bojím sa, ako mám tie svaly také mäkké a zvädnuté. Človek tie nohy za sebou trošku ťahá. Ľavá ruka je bez citu. Stále si s prepáčením nemôžem ani utrieť zadok," vysvetlil svoj stav jeden z najznámejších pacientov v Česku a dodal: "Je to nepríjemné."
