PRAHA/LONDÝN – Povodne k Európe jednoducho patria. Zistili to vedci, ktorí súčasne tvrdia, že uplynulých tridsať rokov patrí k povodňovo najaktívnejším. Výskumníkom sa podarilo identifikovať a popísať celkom deväť období zvýšenej povodňovej aktivity.
Intenzita povodní, ktoré patria k Európe, sa v rôznych obdobiach dejín menila. Z historického pohľadu pritom posledná výraznejšia povodňová perióda zasiahla starý kontinent nedávno - v uplynulých tridsiatich rokoch. Vyplýva to zo zistení medzinárodného vedeckého tímu, ktorého súčasťou boli aj odborníci z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied (AV) ČR.
Historický prehľad sumarizujúci údaje o povodniach v Európe za posledných 500 rokov zverejnil prestížny časopis Nature.
Vedci postupne analyzovali záznamy o povodniach na hlavných európskych tokoch z mnohých rôznych historických prameňov, ako sú napríklad kroniky, noviny, denníky či rôzna obrazová dokumentácia.
Využívali aj systematické hydrologické pozorovania na hlavných európskych tokoch. „Počas rokov sme vytvorili databázu údajov o počasí a hydrometeorologických extrémoch z dokumentárnych údajov pre rekonštrukciu klímy a iné historicko-klimatologické analýzy. Cieľom rekonštrukcie je zostavenie súvislých zrážkových a teplotných radov, a okrem iného chronológia povodní,“ uviedla o práci historickej klimatológie a hydrológie Monika Bělínová z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR. „Čo najpresnejšie a najpodrobnejšie dáta poskytujú dobrú oporu pre predpoveď,“ dodala vedkyňa.
Vďaka tomuto úsiliu sa výskumníkom podarilo identifikovať a popísať celkom deväť období zvýšenej povodňovej aktivity. Medzi ne patrili napríklad roky 1560 až 1580 v západnej a strednej Európe, v západnej a južnej Európe potom roky 1840 až 1870 a nakoniec epocha medzi rokmi 1990 až 2016, kedy povodne opäť sužovali najviac západnú a strednú Európu.
Nebezpečné roky
Skúmanie histórie povodní pomáha odborníkom zistiť, do akej miery sa v nich premietajú kolísania a zmeny klímy. Študovali preto výskyt týchto javov v priebehu jednotlivých rokov a sledovali tiež ich charakter, intenzitu a dopady.
„Štúdia ukázala, že roky 1990 až 2016 patrili v Európe medzi povodňovo najbohatšie,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov štúdie Rudolf Brázdil z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR. Od predchádzajúcich období zvýšenej povodňovej aktivity sa to posledné líšilo rozsahom, sezonalitou a teplotami vzduchu. Viac ako polovica povodní na prelome tohto tisícročia sa navyše vyskytovala v lete.
