MINSK - Ženy oblečené v bielom — mnohé s deťmi v rukách či držiac kvety — vyšli v stredu do ulíc v centre bieloruskej metropoly Minsk a dožadovali sa svojho práva na slobodu prejavu. Vodiči okoloidúcich áut ich akciu podporili trúbením klaksónmi. Informovali tom o viaceré spravodajské kanály na sociálnych sieťach.
V okrajových častiach Minska i ďalších bieloruských miest ľudia vytvárajú na uliciach živé reťaze na protest proti policajnej brutalite a masovému zatýkaniu účastníkov zhromaždení, ktoré sa začali po nedeľných prezidentských voľbách. Protestné zhromaždenia podporili v stredu aj Bielorusi žijúci v rôznych mestách USA, napríklad v Chicagu. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v stredu počas návštevy Prahy vyhlásil, že "Bielorusi by mali dostať slobody, o ktoré žiadajú". "Žiadame, aby boli nenásilní demonštranti pod ochranou, nie terčom útoku," zdôraznil Pompeo.
Apeloval tiež na bieloruské silové zložky, aby nepoužívali násilie voči demonštrantom, ktorí sa od nedele schádzajú v uliciach bieloruských miest, kde protestujú proti výsledkov prezidentských volieb. Považujú ich totiž za zmanipulované. Britský denník The Guardian v stredu napísal, že internetové služby v Bielorusku sa po takmer trojdňovom výpadku zlepšili. Prístup na internet bol podľa denníka zrejme obmedzený v snahe potlačiť protesty proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi alebo zabrániť ich zvolaniu. Noviny poznamenali, že v Európe je podobný prístup vlády zriedkavý.
Masové protestné akcie sa v Bielorusku začali 9. augusta po prezidentských voľbách, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie so ziskom 80,08 percenta hlasov vyhrala súčasná hlava štátu Alexandr Lukašenko. Protesty úrady nepovolili. Bezpečnostné zložky sa davy ľudí snažia rozohnať pomocou slzného plynu, omračujúcich a zábleskových granátov či streľbou gumenými projektilmi. Okrem Minska, kde sa v stredu v uliciach opäť objavila vojenská a policajná technika, je situácia výrazne napätá aj v meste Brest.
Podľa údajov bieloruského ministerstva vnútra bolo za tri dni protestov zadržaných okolo 6000 ľudí. Niekoľko stoviek osôb — demonštrantov i policajtov — utrpelo zranenia. Počas nepokojov v Minsku prišiel o život jeden muž, ktorý sa snažil hodiť do policajtov neidentifikované výbušné zariadenie, to mu však explodovalo v rukách.
Litva, Poľsko a Lotyšsko ponúkajú Minsku pomoc
Litva, Poľsko a Lotyšsko sú pripravené zohrať rolu sprostredkovateľa medzi bieloruskou vládou a opozíciou po tom, čo v nedeľné prezidentské voľby vyvolali v krajine krvavé pouličné protesty. Podľa agentúry Reuters o tom v stredu informoval litovský prezident Gitanas Nauséda. Nauséda však zdôraznil, že bieloruské úrady najprv musia zastaviť násilie proti protestujúcim, prepustiť zadržaných demonštrantov a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti vytvoriť "národnú radu", ktorá by sa snažila nájsť východisko zo súčasnej krízy.
"Ak bude naša iniciatíva odmietnutá, na stole, samozrejme, zostávajú ďalšie nástroje - a to sú sankcie, buď na európskej úrovni, alebo na vnútroštátnej úrovni," povedal Nauséda novinárom vo Vilniuse. Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius v stredu uviedol, že Litva žiada prepustenie všetkých zadržiavaných osôb vrátane bývalého bankára Viktara Babaryku a opozičného blogera Siarheja Cichanovského.
Babaryka je väzobne vyšetrovaný pre podozrenie z rozsiahlej korupcie. Jeho vyšetrovanie a stíhanie sa začalo krátko po tom, ako oznámil svoj úmysel kandidovať v prezidentských voľbách. Pod zámienkou, že jeho štáb nepredložil dostatok podpisov od podporovateľov, ho potom Ústredná volebná komisia ako kandidáta nezaregistrovala.
Cichanovskij je manžel Sviatlany Cichanovskej, ktorá bola najvýraznejšou spomedzi súperov úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka. ÚVK po voľbách informovala, že kým Lukašenka volilo 80 percent voličov, Cichanovská získala podporu 10 percent. Krátko po voľbách Cichanovská odcestovala z Bieloruska. Z jedného z jej vyhlásení zverejneného po voľbách vyplýva, že tak urobila kvôli svojim deťom. Momentálne je aj s nimi v Litve.
Linkevičius predtým informoval, že Vilnius, Tallinn, Riga a Varšava spolu hovorili o potrebe "silnej európskej reakcie" na brutalitu bezpečnostných zložiek pri potláčaní protestov v Bielorusku. Výsledky prezidentských volieb v Bielorusku sú podľa šéfa litovskej diplomacie pochybné a ťažko ich uznať. Situáciou v Bielorusku sa v piatok v rámci videokonferencie budú zaoberať ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ. V stredu ju v telefonickom rozhovore posudzovali prezidenti Francúzska a Ruska, Emmanuel Macron a Vladimir Putin, informovala RIA Novosti.
Litva vyzýva Bielorusko usporiadať nové prezidentské voľby
Litva vyzýva bieloruské vedenie, aby usporiadalo nové prezidentské voľby. Posledné voľby, ktoré sa konali 9. augusta, neboli slobodné ani demokratické. V exkluzívnom rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to v stredu uviedol litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius. Vilnius podľa neho vyzýva vedenie Bieloruska, aby zastavilo násilie, prepustilo všetky zadržiavané osoby a začalo dialóg s občanmi.
Linkevičius pripomenul, že EÚ sa bude situáciou v Bielorusku zaoberať v piatok, pričom posúdi aj možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za násilnosti či manipuláciu s výsledkami volieb. Linkevičius sa v rozhovore vyjadril aj o Sviatlane Cichanovskej, najvážnejšej vyzývateľke bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorá sa momentálne zdržiava v Litve.
Šéf litovskej diplomacie uviedol, že Minsk a Vilnius na "vysokej (politickej) úrovni" o Cichanovskej nehovorili. Informoval, že Cichanovská mala vízum na vstup do Litvy, takže "mala právo prísť". O jej príchode sa litovské vedenie dozvedelo až vtedy, keď už bola na ceste. Linkevičius opäť potvrdil, že Cichanovskej deti sú tiež v Litve. Podľa Linkevičiusa sa Cichanovská momentálne "zotavuje zo stresu" a svoje ďalšie plány oznámi neskôr.
"Dnes ráno som s ňou telefonoval. Zotavuje sa z toho stresu a cíti sa lepšie. Sama povie, aké sú jej plány. Zdá sa, že v poslednom období si všeličím prešla," uviedol litovský minister. Ako zdôraznil, "treba mať pochopenie: je to mladá žena, ktorá nikdy nebola v politike (...) a aj teraz má toho veľa. Musíte to chápať a dať jej čas. Sama povie, aké plány má do budúcnosti". Na margo jej odchodu z Bieloruska Linkevičius povedal, že Cichanovská "nemala veľmi na výber". Podľa neho jej úrady ponúkli, že buď opustí krajinu, alebo ju čakajú "iné, nie príliš — povedzme — príjemné varianty".
Cichanovská sa podľa neho rozhodla odcestovať do Litvy. Linkevičius pripustil, že jej odchod z Bieloruska mohol byť súčasťou plánu, "aby bolo napríklad menej dôvodov na nepokoje". Šéf litovskej diplomacie dodal, že "pred niekoľkými dňami", ešte pred odchodom Cichanovskej z Bieloruska, sa ju pokúšal kontaktovať. "Situácia bola napätá, chcel som sa opýtať, či sa dá nejako pomôcť (...)," vysvetlil.
Cichanovskú vtedy nebolo možné zastihnúť ani priamo, ani prostredníctvom jej volebného štábu či litovského veľvyslanectva. Na Twitteri bola v tom čase (v noci na pondelok) dokonca informácia, že nie je známe, kde sa Cichanovská nachádza. Protesty, ktoré v Bielorusku vypukli po prezidentských voľbách, sú podľa Linkevičiusa spontánne a nie sú organizované zo zahraničia, ako to tvrdí Lukašenko.
Bieloruská opozícia chce, aby Západ uznal Cichanovskú za prezidentku
Bieloruská opozícia v zahraničí začína formovať výbor národnej spásy, ktorý bude obdobou exilovej vlády. V rozhovore pre ruský denník Kommersant to uviedol Valeryj Capkala, ktorý sa neúspešne pokúšal zaregistrovať sa ako kandidát prezidentských volieb v Bielorusku.
Po tom, ako mu volebná komisia (ÚVK) odoprela registráciu, sa jeho volebný štáb pridal k tímu kandidátky Sviatlany Cichanovskej. Tá podľa ÚVK získala desať percent hlasov a skončila na druhom mieste za úradujúcim prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorého volilo vyše 80 percent voličov. Cichanovská však tieto výsledky neuznáva a jej štáb tvrdí, že podľa alternatívneho sčítania hlasov je víťazkou volieb práve ona.
Podľa Capkalu sa bieloruská opozícia chce usilovať o to, aby západné krajiny uznali Cichanovskú za legitímnu hlavu štátu. Capkala poznamenal, že hlavným cieľom opozície je usporiadať nové prezidentské voľby a prepustiť všetkých politických väzňov. Akčný plán bude zverejnený v blízkej budúcnosti.
Vo svojom videoblogu Capkala podľa agentúry RIA Novosti pripustil, že Cichanovskú k odchodu z Bieloruska donútili vyhrážkami, že jej väzneného manžela, blogera a politického aktivistu Siarheja Cichanovského, by mohli mučiť. "Sviatlana Cichanovská bola pod tlakom. Jej manžel je vo väzení. Možno ju zastrašovali, že bude mučený ... možno jej dokonca ukázali fotografiu mučeného manžela," uviedol Capkala. Capkala je presvedčený, že Lukašenko "úplne stratil svoju legitimitu v očiach bieloruského ľudu i pred svetovým spoločenstvom".
