BRATISLAVA/PRAHA – Popredný český infektológ z českej Nemocnice na Bulovce Jiří Beneš sa ešte v marci podieľal na vzniku veľkého koronavírusového manuálu. Beneš neskôr spracoval do manuálu najdôležitejšie aktuálne poznatky. Experti sa tak dozvedeli viac nielen o priebehu choroby COVID-19, ale aj o tom, ako sa pred vírusom účinne chrániť.
Český portál Lidovky.cz zverejnil materiál v plnom znení.
Závažnosť infekcie koronavírusu
Nový typ koronavírusu SARS-CoV2, ktorý sužuje svet už viac ako pol roka, sa doposiaľ u ľudského hostiteľa neadaptoval, aj preto vyvoláva ochorenia rôznym klinickým obrazom, podľa toho, čo mu imunitný systém napadnutých osôb dovolí. Väčšina infekcií prebieha asymptomaticky, teda bezpríznakovo, alebo ako ľahká choroba, kedy sa človek uzdraví sám bez lekárskej pomoci. Typickým príznakom je zvýšená teplota, nádcha, slabosť, bolesti kĺbov a svalov, strata čuchu a pod. a trvajú 1 až 5 dní. V tomto prípade nie je potrebná hospitalizácia.
Závažný priebeh vírusu vzniká vtedy, ak je podľa Beneša splnená aspoň jedna z dvoch možných podmienok. Prvou je dôsledok neobvykle vysokej infekčnej dávky, napríklad vysoká koncentrácia vírusu vo vdychovanom vzduchu alebo ak bol človek vystavený vírusu dlhý čas. Druhou je situácia, keď je človek vystavený nákaze neobvykle vnímavý. To znamená, že už trpí ochorením dýchacích ciest, má závažné poruchy imunity, vysoký vek, vrodené dispozície a pod.
Najťažší priebeh choroby si vyžaduje pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. Nastáva vtedy, keď postihnutie pľúc je v takom veľkom rozsahu, že znemožňuje výmenu plynov medzi vzduchom a krvou. Prípadne ak začnú pacientovi zlyhávať iné životne dôležité orgány. Na takúto starostlivosť je potrebný kvalifikovaný personál a dostatok lôžok.
Ako sa nakazíte?
Koronavírus sa z chorého tela vylučuje najmä sekrétmi z dýchacích ciest. Vysokou nákazlivosťou sa teda vyznačujú jedinci, ktorí majú typické prejavy respiračnej infekcie (teplotu, kašeľ alebo nádchu). U osôb bez týchto prejavov je možnosť, že sa od nich človek nakazí, podstatne nižšia. Nie je pritom dôležitý fakt, či je celkový zdravotný stav človeka dobrý, alebo nie.
Dlhodobé dôsledky
Beneš sa v štúdii zaoberá aj dlhodobými dôsledkami koronavírusu. Objavili sa správy o tom, že choroba zanecháva závažné alebo nevratné poškodenie pľúc srdca či ďalších orgánov. Tieto dôsledky však boli pozorované u nízkeho počtu chorých alebo u osôb, ktoré na koronavírus zomreli. „Od státisícov ľudí, ktorí sa doposiaľ vo svete touto infekciou nakazili, neprichádzajú žiadne podobné správy,“ uviedol.
Ako rozumieť údajom o narastajúcom pošte novo diagnostikovaných prípadov?
Napriek tomu, že má počet nakazených opäť narastajúcu tendenciu, nie je alarmujúci. Dôvody k obavám by vznikli podľa Beneša v dvoch situáciách. Prvá je, keby pri stále rovnakom spôsobe vyšetrovania rástol počet prípadov exponencionálne (epidémia by sa správala explozívne). To by znamenalo, že koncentrácia vírusu narastá v prostredí, kde sa zhromažďuje veľký počet ľudí. Osoby v takomto prostredí sú vystavené podstatne vyššej infekčnej dávke a zvyšuje sa aj riziko, že choroba bude mať ťažší priebeh.
Druhou situáciou je to, ak by sa infekcia dostala do komunity jedincov s oslabenou imunitou (DSS či zdravotnícke zariadenia). Dôsledkom oboch týchto situácií by bol podľa infektológa rýchly nárasť počtu ťažkých prípadov, čo predstavuje veľkú záťaž pre celý zdravotnícky systém. Napriek tomu sa koronavírus v našich podmienkach správa miernejšie, o čom svedčí aj nižší počet obetí v porovnaní s chrípkou.
Diagnostika koronavírusu
Pôvodca vírusových chorôb možno všeobecne dokázať dvoma spôsobmi. Prvou možnosťou je dôkaz samotného vírusu v tkanivách alebo telesných tekutinách. Zvyčajne sa robí výter z nosohltanu, pričom prítomnosť vírusu sa dokazuje testom, ktorý zachytáva vírusovú RNA. Druhou možnosťou je tzv. nepriamy dôkaz, ktorý zisťuje prítomnosť špecifických protilátok pri danému vírusu, zvyčajne z krvi. Dôkaz o týchto špecifických protilátkach je podľa Beneša jednoduchší a lacnejší. Protilátky sa začnú zvyčajne tvoriť približne po dvoch týždňoch od prvého kontaktu s infekciou. U ľudí s poruchou imunity je to ešte dlhšie obdobie.
Zvláštnosť koronavírusu
Zvláštnosťou koronavírusovej infekcie je to, že vírus sa niekedy množí len na slizniciach, inokedy prenikne do pľúc a u niektorých pacientov sa dostane aj do krvi. Záleží to od intenzity imunitnej odpovede. Akútny stav sa v prípade koronavírusu diagnostikuje vtedy, ak súčasne platia tri podmienky. Ide o prítomnosť klinických príznakov respiračnej infekcie, druhou podmienkou je to, že choroba trvá menej ako dva týždne a že v dýchacích cestách je koronavírus. Ak sa v dýchacích cestách potvrdí koronavírus a pacient nemá príznaky, ide o bezpríznakový priebeh infekcie.
Prekvapivé závery
Imunitný mechanizmus zdravého človeka dokáže zastaviť šírenie koronavírusu do dvoch týždňov. „Ak človek prekonáva chorobu, ktorá trvá dlhšie ako dva týždne a v jeho dýchacích cestách sa preukáže koronavírusová RNA, je vysoko pravdepodobné, že ide o zvyšky vírusu, ktorý nie je aktívny. Inými slovami, takýto človek, pokiaľ netrpí závažnou poruchou imunity – sa spravidla považuje za neinfekčného. V sporných prípadoch je možné zistiť životnosť vírusu pomocou kultivačných techník. Toto vyšetrenie je však prácne a na výsledky sa musí čakať niekoľko dní,“ napísal Beneš.
Dá sa druhá vlna zachytiť?
Celkový počet nakazených osôb je možné zistiť plošným testovaním vybranej vzorky populácie. „Ide však o drahý a organizačne náročný postup,“ uviedol Beneš. „Pre základnú orientáciu je oveľa jednoduchšie a lacnejšie zisťovať koncentráciu vírusu v prostredí, napríklad v odpadových vodách,“ dodal. Podľa infektológa je z hľadiska zdravotníckeho systému najdôležitejšie poznať trendy v počte závažných prípadov koronavírusu, pretože najmenšie rezervy sú vždy v kapacite intenzívnych lôžok.
„Pri podozrení na počínajúcu epidémiu by preto mali byť na prítomnosť koronavírusovej RNA testovaní všetci chorí s teplotou, pneumóniou alebo akútnou respiračnou infekciou, ktorí sú hospitalizovaní. Pokiaľ počet osôb s pozitívnym nálezom ostane nízky, nie je potrebné sa obávať,“ povedal.
Koronavírus tu zrejme ostane
Infektológ odporúča aj naďalej dodržiavať odstupy, hygienu, umývať si ruky, nosiť rúško mimo domova, v období epidémie nenavštevovať hromadné podujatia, tráviť aspoň časť dňa na čerstvom vzduchu či udržiavať sa v dobrej fyzickej i psychickej kondícii. Samozrejme, treba dodržiavať aj pokyny vydané jednotlivými vládami.
Rovnako ľudia, ktorí pociťujú príznaky, by mali ostať doma, nestýkať sa s ďalšími osobami a smrkať a kašľať do vreckovky. Epidémiu koronavírusu netreba démonizovať. „Každý sa môže presvedčiť, že pôvodca ochorenia sa za normálnych okolností správa ako iné bežné respiračné vírusy,“ napísal Beneš s tým, že naozaj nebezpečný začne byť až v situácii, kedy je človek dlhšiu dobu vystavený vysokej koncentrácii vírusu.
„Po piatich mesiacoch trvania epidémie je zrejmé, že nemá zmysel usilovať o elimináciu vírusu z populácie, musíme predpokladať, že vírus tu už ostane. To však nie je žiadna tragédia, musíme sa len naučiť správať sa tak, aby nedochádzalo k explozívnemu šíreniu nákazy. Dnes už vieme, čo je pre to potrebné robiť,“ dodáva infektológ. „Úplne najdôležitejšie je zachovať si chladnú hlavu, správať sa zodpovedne a nepanikáriť. COVID-19 nie je stredoveký mor, je to respiračná vírusová infekcia, s ktorou si môžeme poradiť a s ktorou sa musíme naučiť normálne žiť,“ ukončil.
