BEJRÚT - Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) v piatok vyzval na nezávislé vyšetrenie utorkového výbuchu v Bejrúte a zdôraznil, že výzvy obetí na potrestanie vinníkov musia byť vypočuté.
Hovorca UNHCHR Rupert Colville podľa agentúry AP zdôraznil, že je nutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zomklo a Libanonu pomohlo. Táto pomoc by podľa neho mala byť poskytnutá nielen rýchlo, ale mala by mať aj trvalejší charakter.
Podľa Colvilla totiž Libanon zápasí s "naraz s tromi tragédiami": sociálno-ekonomickou krízou, epidémiou vyvolanou koronavírusom SARS-CoV-2 a následkami výbuchov v bejrútskom prístave, ktoré v utorok zničili libanonské hlavné mesto.
Colville tiež vyzval, aby sa pri rekonštrukcii Bejrútu i Libanonu nezabúdalo na chudobných a najzraniteľnejších ľudí. Apeloval v tejto súvislosti na libanonských lídrov, aby prekonali patovú situáciu na politických rokovaniach a zaoberali sa sťažnosťami a kritikou občanov. Podľa agentúry AP hovorca Colville týmto výrokom narážal na veľké protesty, ktoré v Libanone vypukli na jeseň roku 2019 pre veľkú nespokojnosť občanov s vedením krajiny a jeho politikou.
K vyšetrovaniu sa pridal aj francúzsky policajný tím
Tím 22 vyšetrovateľov z Francúzska sa v piatok zapojil do hľadania dôkazov i telesných pozostatkov obetí po utorkových mohutných výbuchoch v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút. Informovala o tom agentúra AP. Námestník šéfa forenzného ústavu francúzskej polície Dominique Abbenanti na základe doterajších informácií z Libanonu uviedol, že výbuch v bejrútskom prístave "sa javí ako nehoda". Pripustil však, že je priskoro hovoriť o príčinách mohutných explózií, ktoré si vyžiadali najmenej 154 obetí a stovky zranených.
Francúzski vyšetrovatelia sa do objasňovania príčin tragédie zapojili na žiadosť Libanonu, ale aj pre to, že pri výbuchu zahynul jeden francúzsky občan a ďalších najmenej 40 ich bolo zranených. Vedúci francúzskeho tímu Eric Bérot uviedol, že zóna, ktorú vyšetrovatelia pokrývajú, je "obrovská". Vyšetrovanie je komplikované aj pre obrovský rozsah škôd a celkovú situáciu v Libanone, čím mal podľa AP na mysli tamojšiu politickú nestabilitu a hospodársku krízu. Oblasť, kde došlo k výbuchu, a jej okolie prehľadávajú podľa AP francúzske a ruské záchranné tímy s cvičenými psami, ktorým sa za posledných 24 hodín podarilo nájsť najmenej tri ďalšie telá.
Libanonská vláda niekoľko hodín po výbuchoch spustila vyšetrovanie ich príčin, pretože je vystavená stupňujúcej sa kritike verejnosti; Libanončania vinia za katastrofu práve vedenie krajiny — jeho nedbanlivosť a skorumpovanosť. Výbuch bol podľa AP podľa všetkého spôsobený vznietením 2750 ton dusičnanu amónneho — chemikálie používanej pri výrobe výbušnín a hnojív, ktoré boli v prístave skladované od roku 2013 po jej zhabaní zo skonfiškovanej nákladnej lode.
Veľké problémy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre zranených
Výbuch v prístave rozmetal veľké obilné silo a zhruba v okruhu troch až štyroch kilometrov zrovnal prakticky všetko so zemou. Tisíce budov v meste majú vybité okná. Tlakovou vlnou boli poškodené múry tak starých, ako aj novších budov. Zničené alebo poškodené sú aj stovky áut či mestský mobiliár.
Veľké problémy vznikli s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre zranených, keďže niektoré nemocnice boli v dôsledku výbuchu vážne poškodené a nemohli prijímať pacientov. Ostatné nemocnice sú preplnené — okrem iného aj preto, že sú v nich hospitalizovaní pacienti s vážnym priebehom nákazy koronavírusom. Explózie v Bejrúte mali takú silu, že otrasy pocítili aj na Cypre či v Sýrii, uviedol v piatok portál France Info.
