BRUSEL - Vyše tri dni trvajúce rokovania lídrov 27-člennej Európskej únie boli v nedeľu krátko pred polnocou dočasne prerušené. Šéfovia štátov a vlád eurobloku však v noci z nedele na pondelok dostali šancu pokračovať v hľadaní konečného kompromisu na podobe nového sedemročného rozpočtu EÚ a na pláne hospodárskej obnovy po koronakríze.
Mimoriadny júlový summit má zároveň šancu zapísať sa do histórie, ak svojou dĺžkou prekoná summit z Nice zo 7. až 10. decembra 2000. Ten bol považovaný za historický nielen kvôli dĺžke trvania (štyri dni a tri noci), ale aj kvôli dohode, ktorá umožnila veľké rozširovanie EÚ. Historickosť terajšieho summitu je daná potrebou reagovať na bezprecedentnú krízu, ktorú po sebe zanechala pandémia nového koronavírusu.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva týždenník Politico, lídri sa ani po troch dňoch nedokázali dohodnúť na výške bezplatných grantov, ktoré by mali byť členským krajinám vyplácané z fondu obnovy v predpokladanej hodnote 750 miliárd eur. Nemenované diplomatické zdroje naznačili, že ak padne dohoda o výške grantov, potom sa lídri rýchlejšie zhodnú na spôsobe spravovania ozdravného fondu a tiež na prepojení eurofondov zaistených dlhodobým rozpočtom s normami právneho štátu.
Najväčším diplomatickým úsilím predsedu Európskej rady Charlesa Michela bolo presvedčiť skupinu krajín označovaných ako šetrné (F4), čiže Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré podporovalo aj Fínsko, aby sa názorovo čo najviac priblížili zvyšku krajín, ktoré súhlasili s modelom, že z plánu obnovy sa uvoľní viac nevratných grantov ako pôžičiek. Už v sobotu im vyšiel v ústrety sériou finančných ústupkov v podobe vyšších rabatov v rámci eurorozpočtu a vyšších ciel, ktoré si môžu ponechať v štátnej kase.
V nedeľu večer bol prerokúvaný aj scenár, ktorý znamenal zníženie ozdravného fondu na 700 miliárd eur a jeho rozdelenie na polovicu, po 350 miliárd eur, na granty a výhodné pôžičky. Tento model by znamenal prehru pre všetkých, lebo by muselo dôjsť ku značným škrtom vo všetkých programoch EÚ.
Počas pracovnej večere Michel vyzval lídrov EÚ, aby našli spoločnú dohodu a ukázali svojim občanom a zvyšku sveta, že dokážu konať spoločne v ťažkých časoch. "Moja otázka znie: je 27 vedúcich predstaviteľov Európy zodpovedných za budovanie európskej jednoty a dôvery? Alebo predstavíme uplakanú tvár slabej Európy, oslabenej nedôverou jej občanov?" uviedol Michel a pripomenul, že počas troch dní si pozorne vypočul stanoviská každého jedného premiéra a prezidenta.
Menej diplomaticky sa v nedeľu večer vyjadril taliansky premiér Giuseppe Conte, keď svojmu holandskému kolegovi Markovi Ruttemu povedal, že sa pre svoj tvrdý postoj na summite možno stane na pár dní hrdinom vo svojej krajine, ale po niekoľkých týždňoch ho budú všetci európski občania viniť za zablokovanie primeranej a účinnej európskej reakcie na súčasnú krízu. V tejto súvislosti Conte zdôraznil, že suma, o ktorej sa teraz diskutuje, 750 miliárd eur, je "holé minimum" a dodal, že prípadné finančné náklady na plán obnovy môžu byť dvakrát až trikrát vyššie, ak EÚ nezačne konať okamžite.
EÚ sa na rozpočte nedohodla ani v nočnom rokovaní
Lídri Európskej únie sa ani po nočnom rokovaní nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Stanoviská štátov sa do pondelkového rána - napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej komisie Charlesa Michela - nepodarilo zjednotiť a šéfovia štátov tak budú rokovať aj v pondelok popoludní. Informoval o tom na sociálnej sieti hovorca predsedu Európskej komisie Barend Leyts.
Júlový rozpočtový summit sa tak zaradí k najdlhším v histórii. Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.
Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.
Rozpory zostali napríklad v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy. Holandský premiér Mark Rutte chcel, aby preplatenie prostriedkov museli schváliť všetky krajiny, a nie iba Európska komisia. Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.
Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť. Francúzsky prezident Emanuel Macron pred nedeľňajším rokovaním k tejto téme uviedol, že existuje "veľký konsenzus, ktorý hovorí, že sa (tejto témy) nesmieme vzdať".
Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.
