WASHINGTON - Americké národné múzeum afroamerickej histórie a kultúry sa vo svojej analýze zaoberá "belošstvom". Neváha v ňom vysvetľovať prečo majú belosi ľahší život a svoje privilégiá.
Podľa múzea základná výhoda bielej rasy v USA je fakt, že americkí belosi vlastnia väčšinu politickej a ekonomickej moci. Preto majú aj výhody oproti ostatným.
"Belošstvo a rasová identita bielych odkazujú k spôsobu, akým belosi, ich zvyky, kultúra a viera vytvára štandard, s ktorým sú porovnávané ostatné etnické skupiny," píše sa hneď na začiatku článku zverejnenom na stránke múzea.
Belošstvo je v USA normou. Môže za to postupný vývoj a história, počas ktorej sa postupne vytvorila kultúra, ktorá berie ostatné rasy ako podradné. Tak vznikla tzv. "biela dominantná kultúra".
Článok tiež spomína pojem "biele privilégium". Má ísť o výhody spôsobené tým, že "bieli ľudia v Amerike držia väčšinu policitkej, inštitucionálnej a ekonomickej moci". Tak biela rasa prišla k výhodám oproti iným národnostiam. "Pokiaľ ste v Amerike bielym, ťažíte z farby pleti," píše múzeum vo svojom článku.
Podľa článku zverejnenom múzeom existuje typický zástupca "bielej dominantnej kutúry".
Toto majú byť jeho základné parametre belocha:
- Je individualista
- Spolieha sa sám na seba
- Je presvedčený, že "každý dostane to, čo si zaslúži"
- Rodina pozostáva obvykle z piatich členov (otec, matka, tri deti)
Otec je hlava živiteľ rodiny
Ako sa ďalej píše v článku, belosi sú väčšinou kresťania a iné náboženstvá neuznáva. Plánovanie budúcnosti, úcta k autoritám a protestantská pracovná morálka majú byť ďalšou z charakteristík, ktoré sa viažu na bielu rasu.
"Tvrdá práca je kľúčom k úspechu," vysvetľuje sa v článku. Typická "biela" americká estetika vychádza z európskych kultúrnych koreňov. Aký je podľa toho typický ideál ženskej krásy? Múzeum na svojej stránke píše, že ideálna žena je blondína a je štíhla.
História múzea
Americké národné múzeum afroamerickej histórie a kultúry založil Kongres USA v roku 2003. Okrem neho neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by sa venovala afroamerickej kultúre, histórii a životu. Financuje ho Smithsonový ústav pomenovaný po britskom vedcovi Jamesovi Smithsovi, ktorý po smrti odkázal celý svoj majetok Spojeným štátom. Chcel, aby sa medzi ľuďmi vďaka týmto peniazom šírili medzi ľuďmi vedomosti.
