BAKU - Polícia v Azerbajdžane rozpustila zhromaždenie, pri ktorom tisíce ľudí vyzvali na vojenskú akciu, aby dobyli Náhorný Karabach. Demonštranti sa zišli aj napriek zákazu vychádzania kvôli pandémii.
Ako uviedol reportér tlačovej agentúry AFP, demonštranti sa stretli v hlavnom meste Azerbajdžanu v Baku a žiadali všeobecnú mobilizáciu s cieľom znovu získať oblasť Náhorného Karabachu. Mávali azerbajdžanskými vlajkami a kričali „Karabach je Azerbajdžan“ a „mobilizácia“. Niektorí demonštranti bežali v noci k parlamentu a vstúpili aj do budovy. Polícia potom zasiahla a rozpustila protesty vodnými delami a pomocou obuškov. Reportér AFP spozoroval niekoľko zatknutí.
Zabitý generál
V predchádzajúcich dňoch sa opakovali ozbrojené zrážky na hraniciach medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou. Zahynulo jedenásť azerbajdžanských vojakov vrátane generála. Obete boli aj medzi civilným obyvateľstvom. Arménska strana potvrdila štyri obete na svojej strane. Reportér nemeckej tlačovej agentúry v Jerevane uviedol, že prvýkrát po rokoch bolo na hranici použité aj delostrelectvo. Bol to najťažší boj medzi dvoma nepriateľskými susednými krajinami od roku 2016. Obe strany konfliktu obviňovali druhú stranu z prepuknutia násilia. Nakoniec sa situácia opäť upokojila. Ministerstvá obrany oboch krajín hovorili o „pokojnej noci“ alebo „relatívnom pokoji“.
Rusko ako sprostredkovateľ
Ruská vláda vyzvala obe strany na zachovanie pokoja. "Veľmi nás znepokojuje streľba na arménsko-azerbajdžanskej hranici," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Rusko je pripravené stať sa sprostredkovateľom v konflikte v rámci tzv. Minskej skupiny. Skupina tvorená francúzskymi, ruskými a americkými diplomatmi sa od roku 1994 snaží urovnať konflikt medzi Jerevanom a Baku o kontrolu nad Náhorným Karabachom. Posledné boje sa však odohrali na inom pohraničnom území.
Ako to bolo s Náhorným Karabachom?
Náhorný Karabach, ktorý je väčšinovo obývaný Arménmi, bol počas sovietskej éry pridelený Azerbajdžanu. Na konci osemdesiatych rokov ho obsadili arménski povstalci. Náhorný Karabach vyhlásil v roku 1991 svoju nezávislosť, ale oblasť nie je uznávaná ako nezávislý štát.
Alijev vyvíja tlak
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pred niekoľkými dňami kritizoval, že sa rozhovory o urovnaní konfliktu v Náhornom Karabachu zastavili. V tejto súvislosti nevylúčil nový vojenský konflikt s Arménskom. Takýto krok by mohol priviesť do konfliktu regionálne mocnosti, ako je Rusko a Turecko, ktoré majú v oblasti veľký vplyv.
Rusko umiestnilo v Arménsku svoje vojská a bojovú techniku, ktorá má slúžiť na ochranu kresťanskej krajiny. Naopak Turecko je dôležitým ochrancom moslimského Azerbajdžanu. Bývalá sovietská republika disponuje bohatými zásobami ropy a v posledných rokoch sa výrazne vyzbrojila. Odvtedy neustále varuje predtým, že si Náhorný Karabach získa silou.
