WASHINGTON - USA vyjadrili znepokojenie nad hlasovaním o zmenách v ústave Ruskej federácie. Poukázali pritom na správy o nátlaku vyvíjanom na voličov a pripomenuli, že ruský prezident Vladimir Putin by vďaka schváleným zmenám mohol zotrvať pri moci až do roku 2036. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
"Sme znepokojení správami o snahách ruskej vlády manipulovať výsledok nedávneho hlasovania o ústavných zmenách," vyhlásila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Morgan Ortagusová. Ako príklad uviedla správy o nútení voličov, aby využili svoje volebné právo, o nátlaku na odporcov ústavných zmien i o obmedzení počtu nezávislých pozorovateľov na hlasovaní. Spojené štáty podľa hovorkyne osobitne znepokojuje ustanovenie, ktoré by prezidentovi Putinovi potenciálne umožnilo zostať pri moci až do roku 2036.
Hovorkyňa spresnila, že Spojené štáty sú zásadne proti ústavným zmenám a doplneniam, ktoré kdekoľvek na svete uprednostňujú etablované subjekty alebo predlžujú ich funkčné obdobia, a to najmä v kontextoch, keď "chýbajú potrebné podmienky pre slobodné a spravodlivé demokratické procesy". Námestník ministra zahraničných vecí Steve Biegun v predvečer hlasovania v Rusku vyslovil názor, že všetko nasvedčuje tomu, že Putin spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom majú v úmysle zotrvať v najvyššom úrade doživotne.
K hlasovaniu v Rusku sa vo štvrtok kriticky vyjadrila aj Európska komisia (EK): vyzvala Rusko, aby preskúmalo správy o nezrovnalostiach, ku ktorým došlo počas celoštátneho hlasovania o zmenách v ruskej ústave, ktoré umožnia prezidentovi Vladimirovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036. Potvrdil to Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, ktorý v mene EK vyjadril ľútosť, že "v období pred celoštátnym hlasovaním nebolo možné viesť kampane za aj proti, a tak bol voličom odmietnutý prístup k vyváženým informáciám." Na rozdiel od negatívnej reakcie Washingtonu a Bruselu indický premiér Naréndra Módí vo štvrtok v telefonickom rozhovore Putinovi zagratuloval k výsledku celoštátneho hlasovania o zmenách v ústave, ako aj k nedávnym úspešným oslavám 75. výročia víťazstva nad fašizmom.
Kremeľ považuje výsledok hlasovania o zmenách v ústave za svoj triumf
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok po ukončení celoštátneho hlasovania o zmenách a doplneniach ústavy poďakoval občanom za podporu a dôveru. Vo svojom príhovore na jednom z pracovných stretnutí Putin pripomenul, že opakovane hovoril o potrebe zmien v ústave, a to aj v oblasti zlepšenia politického systému, upevnenia sociálnych záruk, posilnenia suverenity a integrity štátu, duchovných a morálnych hodnôt.
Podotkol, že od rozpadu ZSSR uplynulo len málo času a "moderné Rusko je, samozrejme, stále vo fáze formovania". Dodal, že "stále sme veľmi zraniteľní mnohými spôsobmi". Zdôraznil, že "potrebujeme vnútornú stabilitu a čas, aby sme posilnili krajinu a všetky jej inštitúcie". Podľa Putina výsledky hlasovania ukazujú, že občania Ruskej federácie dôverujú štátnym orgánom a štátne orgány by mali urobiť všetko pre to, aby túto dôveru nesklamali.
Ruský prezident zároveň vyjadril pochopenie pre postoj tých občanov, ktorí hlasovali proti prijatiu zmien v ústave. Priznal, že "stále máme veľa nevyriešených problémov (....)" a "ľudia často čelia nespravodlivosti, bezcitnosti, ľahostajnosti", a to aj zo strany úradov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil výsledky tohto hlasovania za triumf. Nespresnil pritom, s ktorými z reforiem sa začne ako prvými.
Účasť na hlasovaní dosiahla 68 percent
Zmeny a doplnenia do ústavy, ktoré okrem iného umožňujú, aby Putin zostal pri moci až do roku 2036, odobrilo 78 percent voličov, proti ich bolo 21 percent, vyplýva z údajov zverejnených vo štvrtok ruskou Ústrednou volebnou komisiou. Účasť na hlasovaní dosiahla 68 percent, čo znamená, že do volebných miestností prišlo 58 miliónov občanov. Ide o takmer 53 percent všetkých občanov Ruskej federácie s právom voliť.
Návrhy na zmeny a doplnenia v ústave, predložené Putinom a rozpracované komisiami, predtým schválili obe komory ruského parlamentu a regionálne zastupiteľstvá. Putin od začiatku vcelku krátkeho procesu príprav reforiem v ústave trval na tom, aby zmeny odobrili občania v hlasovaní, aj keď zo zákona referendum v takomto prípade nie je potrebné. Ruský prezident argumentoval, že schválenie ľudom poskytne ústavným zmenám väčšiu legitimitu. Pôvodne sa celoštátne hlasovanie o zmenách ústavy malo konať 22. apríla. Kremeľ ho odložil vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Rusku vyvolanú koronavírusom nového typu.
