BRATISLAVA - Ďalších pozitívne testovaných na nový koronavírus v susednej Českej republike či v obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov, v Chorvátsku, za posledné dni viditeľne pribudlo. Čím to je, a ktorým oblastiam by ste sa mali radšej vyhnúť? Prinášame prehľad aktuálnej situácie v súvislosti s celosvetovou hrozbou COVID-19.
Prvý júlový deň sa bude v susednej Českej republike niesť v znamení zmien. Ruší sa plošné obmedzenie otváracej doby reštaurácií či barov, v čase od 23. h do 6. h ráno dá väčšina krajiny dole rúška. Správy o počte nových nakazených však už neznejú tak dobre.
Mohlo by vás zaujímať: KORONAVÍRUS Vraciame sa k dobrým číslam! Na Slovensku pribudli dva nové prípady
V pondelok zomrel v Česku ďalší pacient s koronavírusom, naši susedia hlásili 202 nových potvrdených prípadov ochorenia COVID-19. Je to menej než v predchádzajúcich dvoch dňoch, no jedno je isté - v krajine je stále veľa infikovaných. Denný nárast prípadov nákazy sa v posledných dňoch zrýchľoval. Vo štvrtok minulý týždeň pribudlo 93 infikovaných, v piatok 168, v sobotu 260 a v nedeľu až 305.
Aktuálne čísla hovoria o tom, že v ČR je k pondelku 3711 chorých na COVID-19, ktorý spôsobuje nový druh koronavírusu. Dosiaľ sa v Česku nakazilo celkovo 11.805 ľudí, vyliečilo sa ich 7746. Čo sa však podpísalo pod tak masívny nárast nových pacientov?
Najpostihnutejšia oblasť
Hľadať za tým treba nové ohnisko nákazy, kde sa ochorenie poriadne rozmohlo. Najpostihnutejšou oblasťou je momentálne okres Karviná, kde začali s testovaním tamojších baníkov. V baniach ČSM-Sever a ČSM-Juh v tomto okrese má byť otestovaných 4300 ľudí, zatiaľ tam odobrali vyše 2700 vzoriek.
V okrese Karviná a v susednom okrese Frýdek-Místek začali preto v utorok platiť sprísnené opatrenia. Naďalej tam napríklad musia ľudia nosiť rúška vo vnútorných priestoroch alebo vo vozidlách verejnej dopravy.
"Smerujeme všetky sily hygienikov do Moravskosliezskeho kraja, najmä do Karvinska. Posledné skokové nárasty pozitívnych prípadov sa opäť týkajú tohto lokálneho ohniska," reagoval český minister zdravotníctva. Dôvodom je podľa neho spomínané masívne testovanie všetkých, čo sa dostali do kontaktu s baníkmi, no aj nezodpovednosť ľudí. Nie je podľa neho výnimočné, že tí s príznakmi išli na oslavu či inú akciu. To podľa neho významne ovplyvňuje epidemiologickú situáciu v krajine.
V oboch okresoch teda opatrenia neuvolnili, ale ako už bolo spomenuté, sprísnili. Trvá tu zákaz návštev v domovoch dôchodcov a zdravotníckych zariadeniach. Ich noví klienti budú musieť mať negatívny test na koronavírus. Ak pôjdu v aute ľudia, ktorí nežijú v jednej domácnosti, musia mať rúška. Aj na vonkajších akciách môže byť najviac 100 osôb v každom z piatich sektorov. Reštaurácie a ďalšie prevádzky stravovacích služieb budú musieť mať zatvorené od 23.00 h do 08.00 h, čo sa týka aj ich vonkajších priestorov, zosumarizoval portál Novinky.cz.
Pražáci rúška úplne neodložia
Podľa portálu českého rezortu zdravotníctva však rúška občania úplne neodložia ani v Prahe. A to na vnútorných hromadných akciách nad 100 osôb a v podzemnej hromadnej doprave, teda v metre. "Praha je teraz stabilná, napriek tomu vidíme riziko na väčších akciách a v metre, preto aj tu ponecháme opatrenia vo forme rúšok," odkázal minister.
Českí odborníci sa zhodujú v tom, že situácia je priaznivá a pojem druhá vlna sa napriek nárastu prípadov v tejto krajine neskloňuje. Prečo? Koronavírus sa podľa epidemiológov nešíri v rizikových skupinách a nezaťažuje zdravotnícky systém. Epidemiológ Roman Prymula sa v rozhovore pre Českú televíziu vyjadril, že o druhej vlne by sa dalo hovoriť v momente, ak by noví pacienti pribúdali po celej republike.
V Moravskosliezskom kraji navyše podľa jeho slov nejde o ťažké priebehy ochorenia. "Nie sú klinicky závažné, ale epidemiologicky áno, pretože hrozí, že sa to bude šíriť mimo bane ďalej," varoval. Epidemiológ Jiří Beran doplnil, že by bol rád, ak by sa neupozorňovalo len na nové prípady, ale aj na počet hospitalizovaných. Tento údaj má totiž trvalo klesajúcu tendenciu.
Chorvátsko: Problémom sú nočné podniky, no aj mníšky
Prípadov za posledné dni pribúda aj v Chorvátsku. Keďže sem chce cez leto pricestovať nejeden Slovák, mnohí sa začali strachovať, že ak odcestujú, návrat domov sa môže skomplikovať.
Krajina so "slovenským" morom sa dostala do povedomia médií po celom svete najmä po tom, ako sa tu v júni odohrala exhibičná séria Adria Tour. Po návrate z akcie v Zadare sa totiž koronavírus potvrdil aj u legendárneho tenistu Novaka Djokoviča. Nakazili sa však aj ďalší.
Denník N ale upozornil, že rapídny nárast sa momentálne netýka obľúbených dovolenkových destinácií. Epicentrá sú v Záhrebe a Djakove na východe krajiny. V hlavnom meste sa pod situáciu podpísalo šírenie nákazy v nočných kluboch.
Miestne médiá dokonca informujú, že počas zábavy na diskotékach sa nakazila až polovica prípadov zo Záhrebu. Takmer celá druhá polovica predstavuje ich kontakty. Nočné podniky preto čaká kontrola opatrení. A čo Djakov? Tam sa mal koronavírus šíriť z miestneho kláštora. Zo zahraničia ho mali doniesť mníšky.
Červené Švédsko, naši susedia sú zelení
Spomedzi krajín EÚ predstavuje momentálne najväčšie riziko Švédsko. Slovenský rezort zdravotníctva vyzdvihol, že vyhnúť sa treba predovšetkým regiónu hlavného mesta Štokholm. "Pri návrate zo Švédska sa nariaďuje predloženie negatívneho výsledku RT-PCR testu nie staršieho ako 96 hodín," uvádza sa na stránke ministerstva.
Švédsko ale umožňuje voľný pohyb občanom EÚ, pri vstupe do krajiny dokonca nie sú zavedené žiadne karanténne opatrenia ani nie je potrebné sa preukázať negatívnym testom na COVID-19.
Naše susedné štáty si vedú o niečo lepšie. Zelená farba na mape vyššie totiž značí, že pri návrate na Slovensko platí voľný prechod cez hranice bez predloženia negatívneho COVID-19 testu, ako aj povinnosti absolvovať karanténu.
Odkaz šéfa WHO pre Európu
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu Hans Henri Kluge ešte 25. júna pred novinármi hovoril aj o tom, že nových pacientov stále pribúda. Až v 30 krajinách zaznamenali za dva týždne nárast kumulatívnych prípadov. V niektorých štátoch, napríklad v Poľsku či Nemecku, na to úrady našťastie rýchlo reagovali.
Kluge zároveň v boji proti pandémii vyzdvihol opodstatnenie moderných technológií. Upozornil ale, že ich treba využívať s rozumom. Je podľa neho potrebné brať ohľad na základné ľudské práva a súkromie jednotlivcov.