NAÍ DILLÍ, PEKING – Stredoveký boj na život a na smrť pod Strechou sveta. Vojaci prebodnutí železnými tyčami, zhodení z útesov a zamrznutí v ľadovej vode. Vojna na sporných hraniciach medzi medzi jadrovo vyzbrojenými štátmi Indiou a Čínou má už desiatky obetí a hrozí prerásť vo veľký, ba až svetový konflikt.
Himalájska hranica medzi Indiou a Čínou bola sporná po stáročia, ale tieto dve krajiny o ňu bojujú najmä od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Napätie eskalovalo začiatkom mája, keď indickí predstavitelia uviedli, že čínski vojaci prekročili hranice v Ladakhu na troch rôznych miestach, postavili stany a strážne miesta a ignorovali verbálne varovania.
India stavia na tomto území strategickú cestu spájajúcu región s letiskom v blízkosti Číny.
Počet mŕtvych rátajú na niekoľko desiatok
Svetom teda otriasa ďalší ťažký konflikt, ktorého potenciál je bohužiaľ vyšší, ako sa čakalo. V neľudských bojoch zomrelo 20 indických vojakov a ťažko zranených alebo zabitých bolo najmenej 43 Číňanov. Tieto správy šokujú svet a vedú k obavám zo zvýšeného napätia medzi týmito dvoma krajinami, ktoré vlastnia jadrové zbrane.
Čína pred časom uviedla, že súhlasí s rokovaniami, a indický premiér Narendra Modi v televíznom vysielaní vyhlásil: „Nemalo by byť pochýb o tom, že India chce mier, ale ak bude vyprovokovaná, poskytne primeranú odpoveď.“ Ani jedna strana nepoužila v boji strelné zbrane, pretože podľa mierovej dohody z roku 1996 to majú obe strany zakázané do 2 km od spornej indicko-čínskej hranice. Indické bezpečnostné sily potvrdili, že ani jedna strana nevypálila žiadne strely. Vojaci však proti sebe bojovali kameňmi, kyjakmi a päsťami.
Nepokoje aj v Pakistane
Najmenej štyria pakistanskí civilisti zahynuli po tom, ako indické pohraničné sily v noci na štvrtok zaútočili na dediny a armádne stanovište v spornom regióne Kašmír. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie pakistanskej armády. Incident sa odohral blízko Línie kontroly (LOC), čo je de facto hranica, ktorá rozdeľuje Kašmír medzi Indiu a Pakistan.
Tento týždeň v rovnakej oblasti došlo aj ku konfrontácii medzi Čínou a Indiou, pri ktorej zahynulo najmenej 20 indických vojakov. Išlo o najnásilnejšiu potýčku medzi krajinami za uplynulé desaťročia.
Roztržka lomcuje Indiou a silnejú protesty, pália fotky prezidenta
Situácia medzi oboma krajinami je tak neskutočne napätá, že v uliciach indických miest možno vidieť ľudí, ktorí na protest spaľujú výrobky vyrobené v ľudovej Číne.
Čoraz podráždenejší ľud si svoju zlosť vybíja aj na pálení fotografie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Prekročili čiaru a vojna je na svete
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian povedal, že konflikt vypukol, keď indickí vojaci prekročili hraničnú líniu, konali nelegálne, provokovali a zaútočili na Číňanov, čo viedlo k vážnym fyzickým konfliktom, zraneniam a úmrtiam. Podľa indickej strany to, čo sa začalo ako snaha o uvoľnenie napätia po mesačných šarvátkach pozdĺž hranice, sa minulý týždeň zmenilo na peklo, keď indické jednotky napadli a zničili čínsky tabor. V pondelok sa tieto šarvátky premenili na zúrivý boj na vrchole hrebeňa nad riekou Galwan.
Niektorých vojakov zhodili z úzkej horskej cesty do roklín pod ňou, iných nabodli na železné tyče. Mnoho mužov údajne zomrelo po úderoch kyjakmi a pádom do chladných vôd ľadovcovej rieky. „Padali ako handrové bábky,“ uviedol pre agentúru AFP nemenovaný zdroj. Pitva obetí ukázala, že „hlavným dôvodom smrti bolo utopenie a zdá sa, že obete padali z výšky do vody po vážnych zraneniach hlavy”.
Kamene obkrútené ostnatým drôtom
Plukovník B. Santosh Babu, indický veliaci dôstojník 16. biharského pluku urobil prvý krok smerom k Číňanom v nádeji na možnú dohodu. Indická delegácia však bola napadnutá, informovali dnes indické noviny India Today. Číňania vrhali na nepriateľov kamene obkrútené ostnatým drôtom a útočili na nich drevenými kyjakmi pobitými klincami. Babu bol spolu s ďalším vojakom smrteľne zranený. Odniesli ich na základňu, no ostatných Indov zajali Číňania.
Asi po 40 minútach sa tá istá indická jednotka, ktorú viedol major, vrátila na miesto šarvátky. Indovia zaútočili na čínsku základňu a údajne spôsobili vážne zranenia približne 60 mužom. To všetko sa odohrávalo v údolí rieky a trvalo tri hodiny napriek tomu, že čínsky generál zúfalo mával bielou vlajkou. Boje ustali až po polnoci. Mnoho mužov, ktorí padli do ľadovcovej rieky, podľahlo podchladeniu. Pri východe slnka vylovili ich mŕtvoly. Šesť indických vojakov je údajne stále nezvestných.
Po plukovníkovi sa zľahla zem
Manjula, matka plukovníka Babu povedala pre New Indian Express: „Stratila som syna, nemôžem sa s tým zmieriť. Zomrel však pre túto krajinu, a preto som naňho hrdá.“ Zrážka bola prvou smrtiacou konfrontáciou od roku 1975 na hranici vytvorenej po vojne medzi týmito dvoma krajinami v roku 1962. Hranica sa nazýva Line of Actual Control, známa je ako LAC. Organizácia Spojených národov vyzvala obe strany na zmier. „Znepokojujú nás správy o násilí a úmrtiach na hranici LAC medzi Indiou a Čínou,“ uviedol hovorca OSN Eri Kaneko. Odborníci tvrdia, že je nepravdepodobné, že tieto dva národy vstúpia do vojny, domnievajú sa však, že rýchle zmiernenie napätia bude ťažké.
Stovky Indov včera v uliciach pálili plagáty čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a vyzývali ľudí, aby nekupovali čínsky tovar. Hovorca indického ministerstva obrany plk. Aman Anand neodpovedal na otázky týkajúce sa situácie, ani či boli naplánované rozhovory na odstránenie napätia. „Bude to pravdepodobne zlomový moment v indicko-čínskych vzťahoch a geopolitikou indicko-pacifického regiónu,“ povedal Abraham Denmark, riaditeľ pre Áziu z Wilson Centre.
Vojna počas Covidu, takýto konflikt nezažili už 50 rokov
„Boli sme svedkami najsmrteľnejšieho konfliktu na čínsko-indickej hranici za posledných 50 rokov. Obe krajiny vedú muži, ktorí hlásajú nacionalizmus, a obe krajiny čelia obrovským domácim a medzinárodným otrasom v dôsledku COVID-19 a ďalších dlhotrvajúcich problémov. Hlavnou otázkou je teraz, či jedna alebo druhá strana nájde cestu k zahladeniu konfliktu a či im niekto zo spojencov Indie, ako sú napríklad USA, pomôže. Je to veľmi nebezpečná situácia medzi dvoma nacionalistickými jadrovými mocnosťami v čase, keď sa americký vplyv výrazne znížil," uviedol Denmark.
India v auguste 2019 jednostranne vyhlásila Ladakh za federálne územie, pričom ho v auguste 2019 oddelila od sporného Kašmíru. Čína bola jednou z mála krajín, ktoré tento krok dôrazne odsúdili, kritizovala ho na medzinárodných fórach vrátane Bezpečnostnej rady USA. Michael Kugelman, špecialista na južnú Áziu uviedol, že je nepravdepodobné, že by obe krajiny vstúpili do vojny, pretože si nemôžu dovoliť konflikt. Posledné krvavé udalosti na spornej hranici mu však vôbec nedávajú za pravdu.
Diplomatická cesta a snaha o zmier
Indický minister zahraničia Subrahmanjam Džajšankar včera telefonicky rokoval so svojím čínskym náprotivkom Wangom Aj o konflikte v spornej časti Himalájí, kde pri pondelňajších stretoch zomrelo 20 indických vojakov. Zhodli sa, že "žiadna zo strán neprijme žiadne kroky, ktoré by situáciu vyhrotili, a naopak zaistí mier a pokoj", uviedli vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters.
Obe strany sa navzájom obviňujú z vyprovokovania incidentu - prvého smrteľného stretu medzi oboma krajinami za posledných 45 rokov. Podľa Indie bola príčinou snaha čínskych vojakov postaviť neupresnenú stavbu na indickom území. Čína naopak tvrdí, že indickí vojaci v troch prípadoch prekročili spoločnú hranicu.
Wang Aj v telefonáte s indickým šéfom diplomacie žiadal, aby India tvrdo potrestala tých, ktorí sú za smrtiace stret zodpovední. Varoval Dillí, aby nepodceňovali čínske odhodlanie obhajovať to, čo Čína pokladá za svoje zvrchované územie. Džajšankar vo vyhlásení po rozhovore s Wangom I uviedol, že vysvetlil indickú pozíciu, a dodal, že Dillí sa cítí byť zaviazané k rokovaniu o znížení napätia.
Strašidelné slová tamojších médií
"Zdá sa, že načasovanie čínskej agresie a asertívnych nárokov Pekingu je súčasťou stratégie, ktorá má Indii pripomenúť jej zraniteľnosť," píše úvodník denníka The Times of India. "Ak tomu tak skutočne je, potom by India, hrdý národ, mala urobiť presne to, čo Čína nechce, a prijať diplomatická protiopatrenia proti Pekingu," dodal.
Iné médiá zachádzajú ešte ďalej. "Máme čo do činenia so stredovekými barbarmi," napísal šéfredaktor Republic Media Network. "Všetci budeme musieť ísť a rozbiť Číne nos do krvava. Budeme musieť ísť a zasiahnuť ich tam, kde to Číňanov bude naozaj bolieť. A verte mi, vieme, kde to je," uvádzajú.
