BUDAPEŠŤ - Poslanci maďarského parlamentu schválili v utorok návrh politickej deklarácie o ochrane národnej identity, ktorú z iniciatívy Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy predložili strany vládneho bloku Fidesz-KDNP. Informovala o tom agentúra MTI.
V 12-bodovej deklarácii, za ktorú hlasovalo 183 poslancov v 199-člennom zákonodarnom zbore, sa okrem iného uvádza, že v rámci tejto mierovej zmluvy boli Maďari zbavení uplatnenia svojho práva národného sebaurčenia, následkom čoho sa traja Maďari z desiatich dostali pod právomoc iných štátov. Títo Maďari si aj napriek etnickým čistkám zachovali svoj materinský jazyk, pričom sa stali lojálnymi členmi krajín, v ktorých žijú a v ktorých vytvárajú hodnoty.
V deklarácii parlament adresoval štátotvorným národom krajín strednej a východnej Európy výzvu, aby v Organizácii Spojených národov a v európskych medzinárodných organizáciách spoločne iniciovali uznanie práva národnej identity ako základného ľudského práva a aby toto právo aj sami uznali ako ústavné právo. Pritom vyzvali aj Európsku úniu, aby v tejto otázke vytvorila príslušný zákon.
Maďarsko sa s novým stavom nezmierilo
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska. Ako dôsledok tejto zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.
Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.
