MADRID – Španielsko a Portugalsko. Obe krajiny zdieľajú rovnaký polostrov, no mali odlišný priebeh nákazy novým koronavírusom. Natíska sa tu teda otázka, prečo Španielov zasiahol vírus päťkrát silnejšie než Portugalcov.
Španielsko s obrovským počtom obetí nákazy koronavírusom a naďalej platným obmedzením pohybu nahliada na úspech susedného Portugalska pri zvládaní pandémie s kombináciou závisti a neuveriteľnosti: Portugalsko s desiatimi miliónmi obyvateľov zaznamenalo len necelých 1200 úmrtí s covidom-19, zatiaľ čo v Španielsku, ktoré má 47-milionovú populáciu, zomrelo vyše 27-tisíc ľudí. Obe krajiny pritom zdieľajú rovnaký polostrov, napísal španielsky denník El País vo svojom online vydaní.
Na milión obyvateľov má Portugalsko päťkrát menej úmrtí než Španielsko, pritom ani nezaviedlo povinnú karanténu. Obmedzenie pohybu vyhlásilo ako občiansku povinnosť, ktorú ľudia zväčša dodržiavali. A hoci aj v Portugalsku museli bary a reštaurácie zavrieť, ekonomika sa tu úplne nezasekla tak ako u východného suseda.
V čom spočíva tajomstvo portugalského úspechu?
Odborníci na oboch stranách hranice menujú niekoľko faktorov, medzi ktorými hrá dôležitú úlohu menší počet cestujúcich medzi Portugalskom a Talianskom, ktoré sa stalo európskym ohniskom nákazy.
Zďaleka najväčší vplyv však malo to, že vláda v Lisabone konala rýchlejšie ako tá v Madride. Len čo videli, že sa nákaza v Taliansku a Španielsku rýchlo šíri, vyhlásili portugalské úrady stav núdze. Stalo sa tak vo chvíli, keď evidovali ešte len 100 prípadov koronavírusu a žiadne úmrtie. Rovnaké rozhodnutie padlo v Španielsku až po 4209 prípadoch nákazy a 120 mŕtvych.
Pre epidemiologičku Ritu Sá Machadovú bolo základom "včasné uplatnenie opatrení v oblasti verejného zdravia, ako je uzavretie škôl". To v Portugalsku vošlo do platnosti 16. marca, kedy krajina ohlásila prvého zosnulého s covidom-19. Vyhlásenie núdzového stavu nasledovalo o týždeň neskôr.
Španielsky expert na verejné zdravie Alberto Infante súhlasí: „To, ako konáte na začiatku, určí všetko, čo príde potom. Hoci sme to až do konca februára či začiatku marca nevedeli, ľudia bez príznakov zohrali veľmi dôležitú úlohu. Portugalsko malo šťastie, že videlo, čo sa deje v Taliansku a Španielsku a malo aj dobrý zmysel pre zavedenie včasných opatrení, keď epidémia začínala.“
Vláda i opozícia pracovali v zhode
Okrem skorej reakcie spomína Infante ďalšie faktory, ktorými sa obe krajiny odlišovali. „Portugalsko nemá systém štátnej správy založený na prenášaní právomocí na regióny, ktorý rozhodovanie sťažuje. Vláda i opozícia pracovali v zhode a od začiatku ľuďom hovorili to isté,“ tvrdí.
Aj keď si Portugalsko viedlo o mnoho lepšie než Španielsko, stále sa v rámci Európskej únie umiestňuje z hľadiska obetí v pomere k celkovému obyvateľstvu na deviatom mieste, a pokiaľ ide o infikovaných, figuruje dokonca na šiestom mieste. Španielsko v oboch ukazovateľoch obsadzuje po Belgicku druhú priečku.
Niektoré španielske regióny, ako napríklad Murcia či Kanárske ostrovy, majú v tomto ohľade paradoxne lepšie výsledky ako Portugalsko ako celok. „Nie je to tak, že tieto regióny urobili niečo konkrétne dobre v porovnaní s ostatnými. Je to jednoducho tak, že sa tam začala karanténa vo chvíli, keď bol výskyt nákazy stále nízky,“ podotýka Jesús Molina Cabrillana, člen Španielskej spoločnosti pre preventívnu medicínu, verejné zdravie a hygienu.
Napriek včasným opatreniam panoval aj v Portugalsku nedostatok ochranných pomôcok. „Rovnako ako v ďalších krajinách,“ dodáva bývalý portugalský minister hospodárstva António Pires de Lima. „Myslím si, že sme na Čínu (odkiaľ sa nákaza začala na konci minulého roka šíriť, pozn. red.) hľadeli so sebauspokojením a mysleli si, že sa k nám vírus nedostane. Január a február neboli využité na nákup ochranných odevov a respirátorov, podcenili sme ich dôležitosť pri ochrane občanov.“
