BRATISLAVA - Koronavírus podnietil mnohé združenia a organizácie na to, aby začali konať. Kým viaceré subjekty u nás sa spojili pod jedno vyhlásenie v súvislosti s ochorením COVID-19, u našich západných susedov sa chcú čím skôr vrátiť k bežnému životu pred pandémiou.
Jedenásť českých lekárov s výzvou verejnosti
V prípade postoja našich českých bratov je to trochu odlišné. Kým u nás identifikujeme hrozby, za hranicami si už chcú vydupať aj koniec núdzového stavu. Za výzvou stojí až jedenásť českých lekárov. "V súčasnosti je potrebné s ohľadom na aktuálne epidemiologické údaje a vývoj epidémie zásadne zrýchliť uvoľňovanie opatrení - v prospech zdravia občanov, ekonomické a spoločenské stability a prosperitu krajiny," píše sa v začiatku výzvy.
V záujme zachovania zdravia a prosperity Českej republiky je podľa profesorov z Karlovej univerzity nevyhnutné:
- ukončiť núdzový stav ku 30. aprílu 2020
- obnoviť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov v plnej šírke
- obnoviť výučbu na základných, stredných a vysokých školách v priebehu mája 2020
- odstrániť prekážky pre chod ekonomiky, zabrániť krachu, ktorý hrozí významnej časti malých a stredných firiem a živnostníkov
- postupne uvoľňovať štátne hranice v koordinácii s okolitými krajinami, a zvlášť s našimi susedmi a tými, ktorí majú podobnú epidemiologickú situáciu, ako sú napríklad Nemecko či Rakúsko.
- prijímať premyslené riešenia namiesto chaotických a protichodných opatrení
Je nutné, čo najskôr obnoviť plnú lekársku starostlivosť pre všetkých občanov
Od začiatku marca dochádza podľa znenia výzvy v zdravotníckych zariadeniach k výpadku služieb pre vážne chorých pacientov, ktorí nie sú COVID-19 pozitívni. Sú zastavené preventívne programy v kardiovaskulárnej starostlivosti a v onkológii, boli napríklad obmedzené odbery orgánov pre transplantácie a rad chirurgických výkonov.
Ďalšie obete na životoch spôsobuje ako odkladanie plánovaných výkonov, tak aj strach chorých ísť včas do nemocnice. Množia sa prípady zanedbaných bolesťou brucha (prasknuté zápaly slepého čreva a iné náhle brušné príhody), drobných porúch hybnosti či rozprávania (mozgovej príhody) či bolesti v ramene alebo v chrbte (akútne infarkty myokardu), a to všetko v dôsledku strachu pacientov z nákazy počas ošetrenia či hospitalizácie.
Zdravotnícky systém neskolaboval a neskolabuje pod náporom pacientov s COVID-19
"Z Talianska vieme, že 80% populácie virózou COVID-19 prechádza s ľahkými príznakmi nevyžadujúcimi hospitalizáciu. Z 20% závažnejších symptómov ich 5% vyžadovalo príjem na intenzívnu starostlivosť. Tu zástancovia plnej karantény národa a uzatvárania sa svetu kalkulujú s 50% očakávanej dĺžky života a trojtýždňovej hospitalizácii na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Tieto čísla platia len pre najťažšie formy zápalov pľúc a respiračných tiesní. Tie však nachádzame len u 25-30% príjmov do intenzívnej starostlivosti, zatiaľ čo celková, najčastejšia dĺžka pobytu pacienta s COVID-19 je medzi 8-10 dňami. To zvyšuje odhad maximálnej dostupnej kapacity intenzívnej starostlivosti viac ako dvojnásobne. Dopĺňame, že do dneška (21.4. 2020) sme sa v ČR nedostali vo vyťažení intenzívnych lôžok cez 45% kapacitu, trvalo teda máme viac ako polovičné rezervy!" píše sa v ráznej výzve profesorov.
Koronavírus nezvýšil prirodzenú úmrtnosť v Česku
Profesori vo výzve prízvukujú, že úmrtnosť ľudí v Česku nezvýšila prebiehajúca pandémia. Každý rok v ČR podľa ich slov zomrie prirodzenou smrťou približne 110 000 ľudí, tj. Priemerne zomrie každý deň asi 300 ľudí. Zosnulých, u ktorých bol identifikovaný COVID-19, je za deň priemerne 5 - avšak smrť minimálne polovice z nich nemá priamu súvislosť s ochorením COVID-19, ale ide o úmrtie spôsobené iným závažným ochorením.
Pri porovnaní úmrtí na respiračné ochorenia za rok 2019 nenachádzajú lekári rozdiel s rokom 2020 Zo štatistického hľadiska je podľa nich potrebné objektívne poznamenať, že koronavírus nezvýšil prirodzenú úmrtnosť.
Získanie kolektívnej imunity
Podľa profesorov je nevyhnutné venovať pozornosť aj tzv. kolektívnej imunite. "Doteraz však nie je jasné, či každý, kto prekoná koronavírusovú infekciu, musí mať nutne protilátky. Na obrane proti vírusu sa totiž významne podieľa aj bunková imunita, ktorá sa bežnými laboratórnymi testami nedá podchytiť," argumentujú lekári.
"Každý jedinec tak protilátky vytvára v rôznom množstve a v rôznom časovom období. V populácii môže byť veľa jedincov, ktorí koronavírus úspešne prekonali a nemajú zvýšené alebo detekovateľné množstvo protilátok," pokračujú lekári. Pripomínajú však, že výskyt protilátok v populácii môžeme odhadovať na jednotky percent.
Starší občania potrebujú bezpečný sociálny kontakt, nie absolútnu karanténu
Lekári v súvislosti s touto problematikou informujú, že dochádza k stigmatizácii témy seniorov v kontexte koronavírusu. "V rámci riešenia krízy COVID-19 je verejnosť masívne utvrdzovaná z obavy z mimoriadnej nebezpečnosti nákazy pre "starších" ľudí a v nutnosti prijímať pre túto veľmi heterogénnu skupinu jednotné mimoriadne opatrenia vrátane nevychádzania z bytu či vymedzenia nákupných časov. Súčasne sa verejnosť dozvedá, že práve seniori postihnutí COVID-19 by mohli zahltiť zdravotnícky systém," pokračuje spísaná výzva lekárov.
Niektorí seniori boli dokonca podľa lekárov manipulovaní, trpia prehnanou obavou z nákazy, obmedzením kontaktu s rodinami, izoláciou, samotou, komunikačnou depriváciou, narušením denného rytmu so závažnými psychickými dôsledkami.
Nejde len o zdravie, fyzické a duševné, ale aj o zdravie ekonomiky a demokraciu
Podľa podpísaných jedenástich lekárov je v závere nutné zdôrazniť, že fyzické zdravie ide ruka v ruke so zdravím duševným, zdravím sociálno-ekonomickým a zdravím českej demokracie. Nikomu na zdraví nepridá, keď bude musieť likvidovať svoj prácne budovaný a dobre fungujúci podnik, rozdávať výpovede kvalifikovaným pracovníkom a hlásiť sa s celou rodinou na pracovnom úrade.
"Dlhodobá izolácia je devastačná pre celú spoločnosť. Izolácia a obmedzenie aktivít zvyšujú spotrebu alkoholu a iných návykových látok, závislosť na počítačoch a gamblerstvo. Izolácia vedie k nárastu domáceho násilia, rozvodovosti, napätia v spoločnosti a agresivity," končí posledný bod výzvy.
Na Slovensku chcú zas identifikovať hrozby rizikových skupín
Za prvou spomínanou výzvou stojí organizácia Človek v ohrození, pod ktorú sa podpísalo viac ako 25 organizácií a 50 signatárov. Vo vyhlásení sa predovšetkým spomínajú rizikové skupiny obyvateľstva. "Organizácia Človek v ohrození teraz sústreďuje všetky dostupné kapacity na pomoc vo vylúčených komunitách na Slovensku, no táto téma ďaleko presahuje naše pôsobenie. Vnímame ako veľmi dôležité, aby sa nehovorilo len o niektorých špecifických skupinách, ale aby sa upozornilo na to, že ohrozená je celá množina ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc a aby sa ich situácia zohľadnila pri tvorbe krízových opatrení a nezabúdalo sa na nich. A najmä - aby sme ich nevinili z toho, za čo nemôžu," informovala mediálna koordinátorka organizácie Frédérique Halászová.
Identifikujú najťažšie hrozby
Spolu oslovili niekoľko organizácií, aby im pomohli s nájdením najväčších hrozieb pre tieto skupiny obyvateľstva:
- rodiny s deťmi alebo členmi so závažným ochorením,
- rodiny s deťmi alebo členmi so zdravotným postihnutím (ZP),
- seniori,
- ženy a deti zažívajúce domáce násilie, obete domáceho násilia
- nízkopríjmové rodiny a mladí ľudia,
- ľudia bez domova,
- obyvatelia vylúčených lokalít, žijúci v generačnej chudobe,
- cudzinci,
- injekční užívatelia drog a osoby pracujúce v sex-biznise.
Vyhlásenie podľa organizácie vypichuje tie najproblematickejšie oblasti, ktoré je potrebné riešiť a ktoré zároveň ilustrujú, prečo sú tieto komunity obzvlášť zraniteľné. Upozorňujú na najvýznamnejšie problémy, ktoré si vyžadujú aj pozornosť verejných činiteľov a zodpovedných inštitúcií, pričom zároveň ponúkame našu expertízu a pomoc pri hľadaní riešení. Pripomínajú, že výzva je pritom stále otvorená signatárom na podpisovanie.
