RÍM/BRUSEL - Dvadsať rokov po zavedení eura sa jedna z hlavných obáv jeho zakladateľov zhmotňuje v tretej najväčšej ekonomike regiónu, ktorý sužuje koronavírus. Pretrvávajúce podozrenie, že sa rozmarné požičiavanie, ku ktorému sa Taliansko uchýlilo, nakoniec stane problémom celej Európy, bolo v 90. rokoch opakovanou nočnou morou predstaviteľov nemeckých finančných inštitúcií. Informuje o tom agentúra Bloomberg.
Talianska vláda premiéra Giuseppe Conteho teraz pod tlakom krízy odstupuje od dekády prísne ohraničených deficitov a stratégiou krajiny pre budúcnosť sa znovu stáva hromadenie dlhu, ktorý by sa tak mohol priblížiť 150 percentám hrubého domáceho produktu (HDP), pričom túto hranicu môže dokonca aj presiahnuť.
Zrútenie štátu v srdci menovej únie
Konečným výsledkom je, že talianske financie sú teraz úplne závislé na tom, že Európska centrálna banka (ECB) drží pod kontrolou náklady na úvery. Jediná realistická otázka, ktorú si medzitým môžu položiť predstavitelia Berlína, znie, ako štruktúrovať ďalšiu finančnú pomoc. Jej alternatívou je totiž zrútenie štátu v srdci menovej únie, čo by fatálne ohrozilo euro.
Hlavný problém predstavuje skutočnosť, že sa jednotlivým talianskym vládam síce darilo držať pod kontrolou rozpočtový deficit, ale žiadna z nich nedokázala zopakovať ekonomický zázrak zo 60. rokov, a tým zraziť nahromadený dlh verejných financií.
Dlh Talianska rastie
Conte a jeho kolegovia pri hasení stavu zdravotnej núdze uvoľnia ako ekonomickú pomoc najmenej 50 miliárd eur. Táto suma sa pripočíta k dlhu Talianska, ktorý teraz dosahuje výšku zhruba 135 percent HDP, teda viac ako dvojnásobok dlhu Nemecka. Ak Taliansko celý balík minie, rozpočtový deficit dosiahne päť percent HDP. To by bola najvyššia miera od roku 2009, kedy krajina čelila dopadom finančnej krízy, uviedol Pietro Reichlin, ekonóm z rímskej súkromnej univerzity. Taliansko však zrejme minie ešte viac. Šéf euroskupiny Mario Centeno uviedol, že krajiny eurozóny z krízy vyjdú s oveľa vyššou úrovňou dlhu. Vlády podľa neho musia zabrániť tomu, aby táto skutočnosť viedla k fragmentácii menovej únie. Euroskupina združuje ministrov financií krajín eurozóny.
Mocná zbraň na boj s krízou
Kým Bloomberg Economics odhaduje, že v prvom štvrťroku klesne HDP Talianska o viac ako šesť percent, americká banka Morgan Stanley očakáva, že sa v rovnakom období HDP medziročne zníži o 19 percent a v nasledujúcich troch mesiacoch o 33 percent. Európske štáty prejavili istú vôľu Taliansku pomôcť, zrejme by schválili pomoc prostredníctvom záchranného fondu ESM s minimálnymi podmienkami.
Európska centrálna banka medzitým zrušila limit pre nákup dlhopisov, ktorý si predtým stanovila na 750 miliárd eur, a získala tak mocnú zbraň na boj s krízou. Tieto počiny podčiarkujú fakt, že závislosť Talianska na pomoci zvonka v dohľadnom čase pretrvá. Uvedené opatrenia pomohli utlmiť náklady Talianska a ostatných krajín na úvery. Výnosy desaťročných dlhopisov teraz klesli na 1,5 percenta, zatiaľ čo začiatkom marca sa blížili trom percentám.
Taliansko bude musieť svoj dlh znížiť
Šéf európskeho odboru Medzinárodného menového fondu (MMF) Poul Thomsen agentúre Bloomberg povedal, že Taliansko nemá fiškálny priestor, ale časom to bude musieť zmeniť. "Taliansko bude určite musieť v strednodobom horizonte svoj dlh znížiť. Akonáhle sa kríza vyvolaná koronavírusom skončí, bude sa musieť vrátiť k znižovaniu deficitu," vyhlásil Thomsen.
Podľa bývalého talianskeho premiéra Maria Montiho by skutočne pomohlo, keby sa najbohatší členovia eurozóny, ako je Nemecko a Holandsko, zapojili do vydávania dlhopisov, aby chudobnejším krajinám počas skúšobného obdobia pomohli. „Musia si vybrať, či pripustia zrod eurobondu, alebo či pripustia smrť ECB,“ konštatoval Monti v televízii Sky TG24. Osud Talianska bude s eurozónou zrejme vždy previazaný, prijatie jednotnej meny tento fakt len umocnilo. David Marsh vo svojej knihe The Euro, kde vykreslil vznik eurozóny, píše, že postupom času podľa neho členstvo krajín nadobudlo také nevyhnutnosti, že mu nemohli zabrániť žiadne pravidlá. "Vylúčiť Taliansko bolo z matematického hľadiska opodstatnené, ale politicky nemožné," napísal.
