MOSKVA - Návrh zmien v ruskej ústave, ktoré by súčasnému prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožnili zotrvať v úrade ešte ďalšie dve funkčné obdobia, podporuje menej ako polovica opýtaných Rusov. Informoval o tom v piatok ruský denník Vedomosti, ktorý vychádzal z prieskumu Analytického centra Jurija Levadu, známeho ako Centrum Levada.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že zmeny a doplnenia k ústave "určite" schvaľuje 23 percent a "skôr" s nimi súhlasí 25 percent respondentov. "Rozhodne s nimi nesúhlasí" 30 percent opýtaných a ďalších 17 percent ľudí sa vyjadrilo, že ich "s najväčšou pravdepodobnosťou neschvaľuje". Podobne boli respondenti rozdelení aj v otázke, či chcú Putinovo nové prezidentské obdobie: 46 percent ich bolo za a 40 percent proti.
Podľa prieskumu takmer jeden zo štyroch opýtaných (23 percent) uviedol, že novela ústavy v ňom nevyvoláva nijaké zvláštne pocity. Pozitívne emócie malo 31 percent respondentov, u 19 percent z nich to bol pocit nádeje a u 12 percent spokojnosť. Negatívne pocity - pobúrenie, zmätenosť a únavu - tieto zmeny spôsobili u 36 percent účastníkov prieskumu.
Spravodajský portál Novaja gazeta dodal, že aj Všeruské centrum na prieskum verejnej mienky (VCIOM) už robil prieskum názorov ruských občanov na zmeny v ústave. Zistil takto, že pre 61 percent respondentov je "dôležité", aby ústava obsahovala ustanovenia, ktoré odstránia obmedzenia z účasti Putina v budúcich prezidentských voľbách. Štúdia pritom neuvádzala, či to respondenti aj schvaľujú. Ďalšie významné ruské sociologické centrum, Verejná mienka (FOM), zatiaľ výsledky svojich prieskumov nezverejnilo.
Balík návrh týkajúcich sa funkcie prezidenta časť Rusov odmieta, pretože v Putinovom prípade by to znamenalo, že po schválení revidovanej ústavy by sa po skončení súčasného prezidentského mandátu mohol v roku 2024 opäť uchádzať o znovuzvolenie a teoreticky zostať vo funkcii hlavy štátu ešte dve šesťročné funkčné obdobia - do roku 2036. Návrh zmien v ústave už schválili poslanci oboch komôr ruského parlamentu a odobril ich aj ústavný súd.
Celoštátne hlasovanie o týchto návrhoch, ktoré sa malo pôvodne konať 22. apríla, pre epidémiu koronavírusu odložili na neskôr. Putin, ktorý o tom začiatkom týždňa informoval, uviedol, že prvoradé teraz sú "zdravie, život a bezpečnosť ľudí". Návrh zákona o zmenách a doplnkoch do existujúcej ústavy počíta okrem ustanovení týkajúcich sa funkcie prezidenta aj s ďalšími zmenami - ide napríklad o rozšírenie právomocí parlamentu, o zabezpečenie sociálnych záruk či o prioritu základného zákona pred medzinárodnými dohodami. V ústave má byť tiež zakotvené, že ruština je jazykom štátotvorného národa.
