Desivá spoveď Mirky uväznenej v Záhrebe: Vôbec nespíme a len čakáme, kedy budeme opäť utekať z domu

Rodina nie je vyčerpaná len fyzicky z nedostatku spánku, ale predovšetkým psychicky. Obaja dospelí plačú, aj keď si myslia, že ten druhý to nevidí. Ich dievčatko sa začalo v noci pocikávať. Čo bude ďalej? 

Aká je aktuálna situácia v Záhrebe?

Momentálne je Záhreb veľmi smutné mesto. Akoby tu od nedele rána zastal čas. Už nič nebude také, ako predtým. Nedeľné zemetrasenie sa nás všetkých dotklo. Je to neskutočná skúška. Nikto tu už neráta koľkokrát sa zem zatrasie. Je to hrozné. Nikomu neželám prežiť ten zvuk, tie pohyby, padanie vecí, praskot stien....Úprimne, ešte stále sa mi trasú nohy. A nie iba mne.. 

Dokážete v noci spať?

Nevieme, čo je to v kľude spať. Sme stále oblečení, v pohotovosti, len tak v poloľahu v topánkach. Taška je pripravená pri dverách. Náš dom je v katastrofálnom stave. Rovnako domy našich priateľov, staré mesto, pamiatky, nemocnice.. Je to strašné a hrozne to bolí.

Kedy a ako to vlastne celé začalo?

S dcérou sme v tomto období mali byť už na ostrove Vir, kde máme dom a zabezpečujeme pre Slovákov prenájom apartmánov počas dovoleniek. No túto sezónu pre koronavírus prídeme aj o tento príjem. V sobotu vyhlásili zákaz presunu. Tak som sa zbalila a išla späť aj s manželom a dcérou do Záhrebu. Cestovali sme tak v noci z ostrova šesť hodín. Bola hlásená bura (severný silný vietor, poz.red.). Nevyspatí sme prišli späť do Záhrebu okolo piatej ráno. Hodinu a pol na to sa ozval veľký tresk. A vzápätí hrozné trasenie. Vybehli sme v panike z domu von. V tom momente človek  nič nestihne. Iba pohľad do domu, na veci... V sekunde sa nám zmenil život a hodnoty. Materiálne veci nie sú v tej chvíli dôležité. 

Prečo ste nezostali na ostrove Vir, keď koronavírus ničí celý svet?

Nechcela som tam ostať sama s dieťaťom a bez auta. Nikdy nevieš, ako sa situácia zmení. A navyše, manžel sa musel vrátiť do Záhrebu. Zostali by sme rozdelení. Nevedela som, dokedy to bude trvať. 

Keď ste sa vrátili späť do Záhrebu, musel to byť šok, ktorý si asi nikto nevie predstaviť...

Emka sa mi od strachu na rukách pocikala. To nedeľné ráno bola neskutočná zima. Prišli sme z Viru, kde je pomerne pekné počasie a na sebe sme mali len ľahké oblečenie. Pri prvých otrasoch sme takto vybehli z domu. Keď otrasy prestali, utekali sme sa rýchlo domov obliecť. Kufre, ktoré som nestihla vybaliť, sme rýchlo hodili do auta. 

Spomeniete si na vaše myšlienky a pocit z nedele rána?

Bol to taký šok, že sme nestihli nijako reagovať. Nič nehovoríš, len berieš tašku, lieky a oblečieš sa. Od toho dňa sme viac nespali... Ruky sa nám stále trasú. Pozoruješ, počúvaš, kedy to zase príde. Ďalší tresk prišiel krátko po siedmej hodine. Vtedy nepozeráš na hodinky. Už len bežíš. Nevedela som, že viem tak rýchlo utekať. Najhoršie zemetrasenie po 140 rokoch v Záhrebe. Stále to trvá a ty nevieš, kedy to opäť príde. Priatelia sedia za stolom doma v kuchyni. Oblečení ako opilci v krčme.  Známi zase spia na dvore v karavane, lebo statika ich domu to nevydržala. 

Prečo neopustíte dom a nevrátite sa všetci traja na ostrov Vir? 

Chceli sme odísť na Vir, ale vláda vydala rozhodnutie neopúšťať mesto kvôli pandémií. Nesmieme opustiť miesto bydliska. Iba ak na priepustku, a tú nemôžeme dostať.

V akom stave je váš dom?

Náš dom nie je bezpečný. Strecha nie je kompletná. Z jednej strany nám zhodilo škridlu. Dnes nám to provizórne pokryli. Stĺp pod strechou, ktorý ju celú drží, je posunutý. Preklad nad dverami do izby odpadol. Všetky veci máme zhodené na zemi. Zrejme je narušená statika. Múr je popraskaný. V okolí je poškodených asi  osemtisíc domov. 

Máte v dome elektrinu, vodu a kúrenie?

Elektrika bola. Plyn, teda aj kúrenie až dnes, teda po troch dňoch. Voda nám tiekla. Internet a telefón nefungoval. Údajne na centrále operátora zemetrasenie poškodilo celú centrálu. Dáta vypadávali. Ale to v tomto stave neriešiš. Až neskôr, keď sme chceli zavolať mame do Bratislavy,  že sme v poriadku. A potom zistíš, že nemôžeš. A ešte k tomu začalo aj snežiť.

Poisťovňa by vám mala zaplatiť škody...

Dom, bohužiaľ, nie je poistený, lebo je z roku 1956. A takúto nehnuteľnosť tu nikto nepoistí. Je to dom po nebohých rodičoch môjho manžela. Reakcia ešte iba teraz prichádza. Dnes som preplakala celý deň. Úprimne, najradšej by som niekam utiekla. No polícia stojí na každom kroku a nepustia nás. Aj keď máme kam odísť. Buď na Vir alebo k mojim rodičom do Bratislavy. No nemôžeme. Sme bezmocní. 

Manžel mal v dome firmu, kde opravoval autá. Dcéra by mala ísť budúci rok do školy...

Manžel sa snaží sa byť silný. Je však večný pesimista. Stále mi hovorí, že bude dobre. Keď si myslí, že ho nevidím, utiera si slzy. Emka je v panike. Stále sa pýta, či sa opäť bude zem triasť?! Píše si, koľkokrát to bolo. V noci sa nám začala pocikávať. Stále je so mnou. Nechce ostať sama v izbe, aj keď potrebujem ísť zohriať jedlo. V nedeľu sme vôbec nejedli. Ja vlastne od nedele fungujem len na kole. 

Ako a kde v poškodenom dome žijete?

Momentálne sme v najmenej poškodenej izbe. Všetci spíme a trávime čas na jednej posteli, vlastne na rozťahovacom gauči. Varím iba rýchle jedlá, ak by to náhodou opäť udrelo. 

Odkiaľ viete, že sa zem opäť zachveje? Máte nejaké sirény? 

Nevieme. Počujeme. Dnes nám cez televíziu oznámili, že si máme prichystať tašku s najnutnejšími vecami. Očakáva sa ešte obdobie úderov a zemetrasení. Tektonické platne sa pohli iba desať kilometrov pod zemou. To je najhoršie. Lebo môže prísť ešte väčší a silnejší tresk, ako bol v nedeľu. 

Máte predstavu, čo bude ďalej?

Manžel musel zatvoriť firmu. Nemáme žiadny príjem. Rezervu máme na život, jedlo. Ale nie na opravu. Traja známi Slováci, ktorí sa vzájomne nepoznajú, urobili pre nás zbierku s transparentným účtom. Každý deň sa veľa ľudí ozýva. Pribúdajú peniaze. Po jednom eure, piatich eurách a aj desiatich. Som rada, že karma mi vracia, ako som ja kedysi pomáhala neznámym ľuďom na dovolenke. Hoci sa zdá, že máme dom pri mori, to nič neznamená. Tento rok asi žiadna dovolenková sezóna nebude. Takže nebudeme mať príjem ani z prenájmu apartmánov. 

Celý svet teraz rieši koronavírus. Vy to asi v tejto situácii nevnímate...

Momentálne neriešim žiadnu "koronu". Aj tak v zime nikam nechodím. Ešte sme neboli ani v obchode. Nemá to význam. Mám si robiť zásoby, aby nám to dom zasypal? Nie sme typy do shopping centier. Skôr do lesa s naším psíkom. Rukavice a aj masky máme. Jediným problémom je snáď čistota, keďže je tu veľa prachu z padajúcich tehál. Vieš, čo je fascinujúce a upokojuje ma? Na stene zostal visieť obraz nášho Ježiška. Nespadol. Bol to náš svadobný dar. A taktiež soška panenky Márie, ktorú kúpil Željko (manžel), keď sa Emka predčasne narodila. Aj tá ostala celá. Bude ako má byť. Už som sa s tým  zmierila. 

Pomáha vám mesto?

Mesto rieši vírus a armáda odpratávanie trosiek. A naši chuligáni z Bad Blue Boys zase pomáhali pri pôrodnici. Detičky v inkubátoroch museli evakuovať. Zemetrasenie nie je iba o nás.

Aké sú dopady na životoch po zemetrasení?

Pätnásťročné dievča je mŕtve a okrem toho je 39 zranených. 

Máte predstavu, kedy by otrasy mohli skončiť?

Naposledy pred 140 rokmi dozvuky trvali 5 mesiacov. Odpoveď pozná iba príroda.