P. G. má sestru žijúcu v Taliansku a je prekladateľka. Sestra jej poslala list talianskeho chirurga z epicentra nákazy adresovaný širokej verejnosti. P. G. venovala dve hodinky času jeho prekladu, pretože si myslí, že je lepšie predchádzať ako hasiť. List má tri strany, zredukovala ho na dve, ale je tam všetko podstatné: Nepanikárme, buďme zodpovední.
List talianskeho chirurga z Bergama:
„Po dlhom zvažovaní, čo napísať o tom, čo sa vlastne deje, som zhodnotil, že byť ticho nie je vôbec zodpovedné. Budem sa snažiť ľuďom, ktorí nie sú „povolaní“ a sú od našej každodennej reality vzdialení, sprostredkovať, čím v Bergame prechádzame v týchto dňoch šírenia pandémie Covid-19.
Chápem, aké dôležité je nešíriť paniku, ale keď vidím, ako niektorí stále nechápu nebezpečenstvo toho, čo sa deje a ešte stále sú tu takí, ktorým sú všetky opatrenia ukradnuté, a množstvo ľudí, ktorí sa sťažujú, pretože nemôžu ísť do posilňovne alebo na futbalový zápas, mám z toho zimomriavky.
Ja sám som dosť prekvapene sledoval reorganizáciu celej nemocnice minulý týždeň, keď náš aktuálny nepriateľ bol ešte len pred dverami. Oddelenia sa pomaličky vyprázdňovali, rôzne aktivity boli prerušené, oddelenia intenzívnej starostlivosti boli uvoľnené pre vytváranie maximálneho počtu lôžok. Celá táto rýchla premena chodieb v nemocnici vytvorila zvláštnu atmosféru ticha a surreálneho prázdna, ktoré sme, čakajúc na boj, ktorý mal prísť, ešte nechápali. A mnohí vrátane mňa boli presvedčení, že žiadny boj takýchto rozmerov ani nebude."
Doktor z Bergama si pamätá nočnú spred týždňa, počas ktorej zbytočne nezažmúril oko, čakajúc na výsledky prvých odberov pre podozrenie na koronavírus. Čakal telefonát z mikrobiológie a premýšľal, aké dôsledky by mal pozitívny výsledok pre nich a celú nemocnicu. Teraz s odstupom času mu to príde smiešne, ako sa trápil pre jediný prípad, keď vidí, čo nasledovalo.
Takže situácia je prinajmenšom dramatická. Nenapadajú mu iné slová. Táto vojna doslova explodovala a boje prebiehajú nepretržite deň-noc. Jeden po druhom prichádzajú na pohotovosť tí, ktorí mali smolu. Majú všetko, len nie bežné chrípkové prejavy.
"Už prestaňme opakovať, že ide len o trochu horšiu chrípku. Za tieto dva roky som sa naučil, že obyvatelia Bergama nechodia na pohotovosť, keď majú soplík - a dokazujú to aj teraz. Dodržiavajú všetky pokyny: týždeň doma alebo desať dní doma s horúčkou a bez vychádzania z domu, aby nikoho nenakazili, ale potom to už skrátka nezvládajú. Majú problém dýchať a potrebujú kyslík. Farmakologická pomoc pre tieto prípady je minimálna. Priebeh závisí od stavu organizmu. My ho môžeme podržať, keď to sám nezvláda a dúfať, že organizmus si s vírusom poradí viac-menej sám, povedzme si pravdu. Antivirotiká pre tento vírus sú v skúšobnej fáze a my sa učíme deň po dni, ako reaguje. Zostať doma, kým sa príznaky nezhoršia, prognózu vôbec neovplyvňuje."
Teraz však dramaticky vzrástli požiadavky na počet lôžok, pokračuje doktorov list. Oddelenie po oddelení, ktoré boli vyprázdnené, sa plnia neuveriteľnou rýchlosťou. Tabule s menami chorých v rôznych farbách podľa príslušnosti diagnózy sú teraz celé červené a na mieste pre názov chirurgického zákroku je diagnóza, ktorou je stále ten istý prekliaty obojstranný intersticiálny zápal pľúc.
"Vysvetlite mi, ktorý chrípkový vírus spôsobuje takýto dramatický priebeh," žiada doktor. "Pretože to je presne ten rozdiel (teraz to trochu technicky rozoberiem): klasická chrípka okrem toho, že postihne oveľa menej ľudí v priebehu pár mesiacov, sa skomplikuje menej často, a to len keď vírus prelomí ochrannú bariéru v našich dýchacích cestách a dovolí baktériám, ktoré za normálnych okolností osídľujú horné dýchacie cesty, aby napadli priedušky a pľúca a spôsobili tak najťažšie stavy."
Covid 19 spôsobuje banálnu chrípku mnohým mladým ľuďom, ale mnohým seniorom (a nielen im) spôsobí ozajstný SARS, pretože sa dostane priamo do pľúcnych alveol a infekciou im znemožní normálne fungovanie. Respiračná insuficiencia (nedostatočnosť), ktorá z toho vyplýva, je často vážna a po niekoľkých dňoch hospitalizácie už kyslík podávaný pacientovi sám osebe nestačí.
"Prepáčte, ale mňa ako lekára vôbec neupokojuje, že najvážnejšie prípady sú práve seniori s inými prebiehajúcimi diagnózami. Seniori v našej krajine predstavujú veľkú časť obyvateľstva a ťažko nájdete seniora nad 65 rokov, ktorý už neberie aspoň lieky na tlak alebo diabetes. Uisťujem vás, že keď potom vidíte mladých ľudí, ktorí končia na jednotke intenzívnej starostlivosti a musia byť intubovaní alebo dokonca na prístroji, ktorý im odsáva krv a opätovne ju okysličuje, aby sa do tela mal ako dostať kyslík, ten pokoj prameniaci z vášho nízkeho veku vás rýchlo prejde."
A kým sú na sociálnych sieťach ľudia, ktorí sa stále chvastajú tým, že sa neboja a ignorujú všetky pokyny protestujúc, že ich návyky by boli týmito opatreniami obmedzené, epidémia sa šíri ďalej.
Už viac nie sú chirurgovia, urológovia, ortopédi, všetci sú lekári, ktorí sú zrazu súčasťou jediného tímu na obranu pred cunami, ktoré ich prevalcovalo. Prípady nakazených sa násobia, nové prípady pribúdajú v rytme 15 - 20 denne a všetky z toho istého dôvodu. Výsledky vzoriek teraz prichádzajú jeden po druhom: pozitívny, pozitívny, pozitívny. Zrazu pohotovosť kolabuje. Prichádzajú nové nariadenia, rýchla porada a inštrukcie o fungovaní softvéru na pohotovosti a pár minút potom je už doktor dolu spolu s ostatnými pešiakmi tejto vojny s vírusom.
Na monitore v kolónke dôvodu príjmu svieti stále to isté: teplota, ťažkosti s dýchaním, teplota a kašeľ, respiračná isuficiencia atď... Vyšetrenia a RTG pľúc stále rovnaké: obojstranný intersticiálny zápal pľúc, obojstranný intersticiálny zápal pľúc, obojstranný intersticiálny zápal pľúc. Všetci na oddelenie. Niekto rovno na intubáciu, iný na JIS. Pre niekoho je už neskoro...
Jednotka intenzívnej starostlivosti sa rýchlo preplní a vytvára sa priestor na ďalších oddeleniach. Každý pľúcny ventilátor má cenu zlata. Oddelenia, ktoré zívali prázdnotou, sú teraz preplnené a každý sa snaží urobiť maximum pre pacientov, aj keď kapacity nestačia. Personál je vyčerpaný.
"Videl som únavu na tvárach, ktoré štandardne nevedia, čo únava je, napriek tomu, že aj za normálnych okolností majú práce vyše hlavy. Videl som kolegov, ktorí ostávali v práci po pracovnej dobe a po nadčasoch, ktoré bežne robia. Videl som solidaritu medzi kolegami, ktorí prichádzali po pracovnej dobe za internistami, aby sa spýtali: „Čo môžeme pre vás urobiť?“, lekárov, ktorí presúvali lôžka a pacientov, podávali lieky namiesto ošetrovateľov so slzami v očiach, pretože všetkým pomôcť nedokážeme. Služby už vlastne neexistujú, ani pracovná doba. Pre nás je osobný život dočasne pozastavený. Ja som pár mesiacov rozvedený, ale ubezpečujem vás, že som vždy urobil všetko pre to, aby som bol čo najviac so svojím synom aj po nočnej bez zažmúrenia oka a presúvajúc spánok na čas, keď s ním nebudem, ale teraz sú to už dva týždne, čo dobrovoľne nevidím svojho syna ani svoju rodinu zo strachu z prenosu vírusu a zo strachu, že by som mohol nákazu preniesť aj na babku alebo príbuzných, ktorí už majú iné zdravotné problémy. Musím si vystačiť s fotkami svojho syna, ktoré si so slzami v očiach prezriem, a s občasným videohovorom."
Takže vás prosím, majte trpezlivosť s faktom, že dočasne nemôžete ísť do divadla, múzea alebo do posilňovne, prosí doktor. Majte zľutovanie s tým množstvom seniorov, ktorých by ste mohli ohroziť. "Nie je to vaša chyba, ja viem, ale tých, čo vás presviedčajú, že sú to prehnané opatrenia a aj toto moje svedectvo sa môže zdať prehnané pre tých, ktorí sú od nákazy ďaleko. Ale prosím vás, počúvajte nás, snažte sa chodiť von len v nutných prípadoch."
Nechoďte v húfoch do obchodov pre zásoby potravín, je to to najhoršie, čo môžete urobiť, pretože čím je vyššia koncentrácia ľudí, tým je vyššie riziko nákazy od ľudí, ktorí ani netušia, že sú infikovaní. Choďte na nákup ako zvyčajne, maximálne si môžete dať ochranné rúška, ako používate pri domácich kutilských prácach. Nevykupujte ochranné rúška ffp2 alebo ffp3. Tie potrebujú zdravotníci a už teraz ich majú málo a ťažko sa zháňajú. Vďaka nedostatku ochranných pomôcok sú už mnohí doktorovi kolegovia vystavení veľkému riziku aj pri dodržiavaní pokynov, ktoré dostali. Niektorí z nich sú už infikovaní napriek všetkým opatreniam. Niektorí kolegovia už preniesli nákazu na svojich rodinných príslušníkov a niektorí z nich lavírujú medzi životom a smrťou.
"Sme tam, kde by vás strach mohol udržať v bezpečnej vzdialenosti. Snažte sa držať ďalej. Povedzte svojim seniorom a chorým, aby ostali doma. Doneste im nákup vy.
My nemáme na výber. Je to naša práca. Vlastne to, čo robím po tieto dni, nie je ani práca, na ktorú som zvyknutý, alebo robím to aj tak rád, kým je princíp rovnaký, teda pomáhať a liečiť chorých, alebo zmierniť ich utrpenie a bolesť, ak sa vyliečiť nemôžu. Nemám však slová pre tých, ktorí nás teraz nazývajú hrdinami, a pritom ešte včera na nás nadávali a išli nás udať. Aj tak sa vrátia nadávať a udávať, keď to všetko prehrmí. Ľudia rýchlo zabúdajú a my nie sme hrdinovia. Je to naše povolanie. Už aj predtým sme riskovali denne... keď vložíme ruky do brušnej dutiny plnej krvi bez toho, aby sme vedeli, či má pacient HIV alebo žltačku typu C, keď to robíme s vedomím, že pacient HIV alebo žltačku má, keď sa pichneme infikovanou ihlou a berieme mesiac lieky, od ktorých zvraciame od rána do večera. Keď čakáme v napätí na výsledky, ak sme sa náhodne pichli niečím infikovaným a dúfame, že sa to nepotvrdí. Je to naše živobytie a robíme to radi. Snažíme sa byť nápomocní pre všetkých. Teraz sa však musíte posnažiť byť nápomocní aj vy. My ovplyvňujeme život či smrť pár desiatok ľudí, vy tam vonku oveľa viac.
Prosím, zdieľajte tento odkaz. Treba zamedziť, aby sa v celom Taliansku dialo to, čo sa deje tu.
Dott. Daniele Macchini, chirurg Humanitas Gavazzeni, Bergamo“
