Pan Ki-mun
BALI - Po dramatických rokovaniach sa nakoniec účastníckym krajinám klimatickej konferencie podarilo v sobotu dospieť ku kompromisu. Predstavitelia z takmer 190-tich štátov sa dohodli na záverečnej deklarácii, ktorá bude podkladom pre nadchádzajúce rozhovory o novej celosvetovej dohode o klimatických zmenách.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v sobotu pred schválením vyzval účastníkov k väčšej flexibilite. "Využime túto príležitosť k dobru celého ľudstva," povedal Pan Ki-mun počas konferencie na indonézskom ostrove Bali. "Vyzývam vás, aby ste prijali potrebnú deklaráciu a neriskovali všetko, čo sa doteraz podarilo dosiahnuť," dodal.
Plánovaná dohoda nahradí Kjótsky protokol, ktorého platnosť vyprší v roku 2012. Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy (UNFCCC), jedinej medzinárodnej dohody s konkrétne vytýčenými cieľmi vyjednanej v súvislosti s globálnym otepľovaním. Hlavné priemyselné krajiny sveta sa v ňom zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov o 5 % v porovnaní so stavom v roku 1990. Najspornejšou otázkou hlavného dokumentu, ktorý vzíde z konferencie, bola snaha presadiť do roku 2020 zníženie emisií priemyselných krajín o 40 percent voči hodnotám z roku 1990. Vedci varujú, že ak sa neznížia emisie skleníkových plynov, ktoré sú hlavným dôvodom globálneho otepľovania, nastanú katastrofické suchá, povodne, roztápanie ľadovcov a stúpanie hladín morí.
Konsenzus je výsledkom nočného rokovacieho maratónu, ktorého výsledky blokovali požiadavky rozvojových krajín, najmä Indie a Číny a neústupčivosť Spojených štátov. Podľa čínskych predstaviteľov je krajina v procese industrializácie s potrebou ekonomického rastu, ktorý je základným predpokladom znižovania chudoby. Z tohto dôvodu nepovažujú za férové žiadať rozvojové krajiny o dodržiavanie záväzných cieľov. Americký prezident George W. Bush zas namietal, že takýto postup by zruinoval americkú ekonomiku. Namiesto toho navrhoval pre podniky dobrovoľné znižovanie emisií a čisté energetické technológie ako jedno z riešení.
Pod medzinárodným tlakom svoje námietky Spojené štáty, ktoré sú jedným z najväčších svetových znečisťovateľov životného prostredia, v sobotu odvolali. Záväzné čísla sa z dokumentu odstránili, nahradili ich však nepriame odkazy. Rokovania trvali 13 dní, čo je o deň viac, ako sa pôvodne plánovalo.
Plánovaná dohoda nahradí Kjótsky protokol, ktorého platnosť vyprší v roku 2012. Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy (UNFCCC), jedinej medzinárodnej dohody s konkrétne vytýčenými cieľmi vyjednanej v súvislosti s globálnym otepľovaním. Hlavné priemyselné krajiny sveta sa v ňom zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov o 5 % v porovnaní so stavom v roku 1990. Najspornejšou otázkou hlavného dokumentu, ktorý vzíde z konferencie, bola snaha presadiť do roku 2020 zníženie emisií priemyselných krajín o 40 percent voči hodnotám z roku 1990. Vedci varujú, že ak sa neznížia emisie skleníkových plynov, ktoré sú hlavným dôvodom globálneho otepľovania, nastanú katastrofické suchá, povodne, roztápanie ľadovcov a stúpanie hladín morí.
Konsenzus je výsledkom nočného rokovacieho maratónu, ktorého výsledky blokovali požiadavky rozvojových krajín, najmä Indie a Číny a neústupčivosť Spojených štátov. Podľa čínskych predstaviteľov je krajina v procese industrializácie s potrebou ekonomického rastu, ktorý je základným predpokladom znižovania chudoby. Z tohto dôvodu nepovažujú za férové žiadať rozvojové krajiny o dodržiavanie záväzných cieľov. Americký prezident George W. Bush zas namietal, že takýto postup by zruinoval americkú ekonomiku. Namiesto toho navrhoval pre podniky dobrovoľné znižovanie emisií a čisté energetické technológie ako jedno z riešení.
Pod medzinárodným tlakom svoje námietky Spojené štáty, ktoré sú jedným z najväčších svetových znečisťovateľov životného prostredia, v sobotu odvolali. Záväzné čísla sa z dokumentu odstránili, nahradili ich však nepriame odkazy. Rokovania trvali 13 dní, čo je o deň viac, ako sa pôvodne plánovalo.
