Lukašenko a Putin chcú zjednotiť Rusko a Bielorusko do jedného štátu. (Zdroj: TASR)
MINSK - Prezidenti Ruska a Bieloruska Vladimir Putin a Alexander Lukašenko rokujú v piatok v Minsku rokovať okrem iného o pláne zjednotiť obe krajiny do jedného štátneho celku.
Hoci oficiálne miesta v Moskve aj v Minsku popierajú, že vytvorenie spoločného štátu je hlavnou témou stretnutia, médiá aj politickí analytici v oboch krajinách tvrdia opak. Ich obavy potvrdil v piatok aj Pavel Borodin, generálny tajomník rady rusko-bieloruskej spolupráce. Podľa neho sa o projekte zlúčenia oboch krajín na rokovaniach Putina s Lukašenkom naozaj na serióznej úrovni hovorí. V pripravovanej ústave novej krajiny sa podľa neho navyše priamo konštatuje, že nový štátny subjekt bude nadriadený ruskej aj bieloruskej vláde. Ústavu a vznik nového štátu majú po dohode prezidentov schváliť parlamenty a následne v referendách aj občania oboch krajín.
Lukašenko sa pred piatkovým rokovaním s Putinom ohradil voči kritike Západu, ktorú stretnutie týchto dvoch kontroverzných politikov vyvoláva. "Bol som prekvapený, že toto stretnutie vzbudilo na Západe taký rozruch. Pritom nemá žiadny širší význam," povedal pred novinármi. Podľa zákulisných informácií to však nie je pravda, naopak, na stretnutí majú Putin s Lukašenkom definitívne už detailne dopracovať projekt spoločného štátu.
Podľa oficiálnej verzie Kremľa je hlavným bodom stretnutia prezidentov obnovenie rokovaní o pomoci Ruska Bielorusku pri splácaní stále rastúcich dlhov za ruský zemný plyn. Bielorusko je významnou tranzitnou krajinou zemného plynu z Ruska do Európy, a Rusko si u susedných bývalých sovietskych republík účtuje stále vyššie ceny za jeho dodávky. Putin s Lukašenkom majú hovoriť aj o plánoch Washingtonu na rozšírenie svojho protiraketového štítu do východnej Európy, ktoré Moskva ostro odmieta.
Kremeľ vo štvrtok vydal stanovisko, v ktorom popiera, že zjednotenie s Bieloruskom by vôbec bolo na programe piatkového rokovania Putina s Lukašenkom. "Napriek informáciám, ktoré priniesli masmédiá, otázka ústavného aktu zjednoteného štátu nie je na programe a nepredpokladá sa ani žiadna diskusia o tejto otázke," uvádza sa v stanovisku.
Informáciu, že Putin s Lukašenkom budú rokovať o zjednotení oboch krajín do spoločného štátneho zväzku, prinieslo už v stredu viacero vplyvných ruských médií. Analytici v oboch krajinách ako aj ruskí opoziční politici na základe týchto informácií varovali, že práve toto môže byť spôsob, ako sa Putin po odchode z kresla prezidenta Ruska chce udržať pri moci: Stane sa prezidentom celkom nového štátu zloženého z Ruska a Bieloruska.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy v stredu s odvolaním sa na nemenované vysokopostavené zdroje z Minska informovala, že Putin s Lukašenkom sa už na vytvorení spoločného štátu napevno dohodli. Podľa týchto informácií by sa Putin mal stať prezidentom novej krajiny a Lukašenko predsedom parlamentu. Obe krajiny o zjednotení uvažujú už vyše desať rokov, zatiaľ sa však nedopracovali ďalej ako k slovám.
Bieloruská polícia v piatok už tretí deň bojuje v uliciach Minska proti stúpencom opozície, ktorí protestujú proti Putinovej návšteve a proti plánu zjednotiť Rusko a Bielorusko. V piatok prišli do centra Minska s transparentmi ako Putin choď domov a Nie únii s Ruskom. Na námestí sa však dlho nezdržali, príslušníci bezpečnostných síl ich po niekoľkých minútach naložili do policajných autobusov.
Bieloruská polícia už v stredu brutálne rozohnala mladých demonštrantov, ktorí v Minsku protestovali proti Lukašenkovi a Putinovi. Ako informovalo hnutie Mladý front, ktoré demonštráciu organizovalo, jej predseda Zmiter Fedaruk odvtedy leží v nemocnici s vážnymi zraneniami hlavy. Až vo štvrtok začal hýbať prstami a pošepky rozprávať. Čo presne sa Fedarukovi stalo, zatiaľ lekári nezverejnili.
Lukašenko sa pred piatkovým rokovaním s Putinom ohradil voči kritike Západu, ktorú stretnutie týchto dvoch kontroverzných politikov vyvoláva. "Bol som prekvapený, že toto stretnutie vzbudilo na Západe taký rozruch. Pritom nemá žiadny širší význam," povedal pred novinármi. Podľa zákulisných informácií to však nie je pravda, naopak, na stretnutí majú Putin s Lukašenkom definitívne už detailne dopracovať projekt spoločného štátu.
Podľa oficiálnej verzie Kremľa je hlavným bodom stretnutia prezidentov obnovenie rokovaní o pomoci Ruska Bielorusku pri splácaní stále rastúcich dlhov za ruský zemný plyn. Bielorusko je významnou tranzitnou krajinou zemného plynu z Ruska do Európy, a Rusko si u susedných bývalých sovietskych republík účtuje stále vyššie ceny za jeho dodávky. Putin s Lukašenkom majú hovoriť aj o plánoch Washingtonu na rozšírenie svojho protiraketového štítu do východnej Európy, ktoré Moskva ostro odmieta.
Kremeľ vo štvrtok vydal stanovisko, v ktorom popiera, že zjednotenie s Bieloruskom by vôbec bolo na programe piatkového rokovania Putina s Lukašenkom. "Napriek informáciám, ktoré priniesli masmédiá, otázka ústavného aktu zjednoteného štátu nie je na programe a nepredpokladá sa ani žiadna diskusia o tejto otázke," uvádza sa v stanovisku.
Informáciu, že Putin s Lukašenkom budú rokovať o zjednotení oboch krajín do spoločného štátneho zväzku, prinieslo už v stredu viacero vplyvných ruských médií. Analytici v oboch krajinách ako aj ruskí opoziční politici na základe týchto informácií varovali, že práve toto môže byť spôsob, ako sa Putin po odchode z kresla prezidenta Ruska chce udržať pri moci: Stane sa prezidentom celkom nového štátu zloženého z Ruska a Bieloruska.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy v stredu s odvolaním sa na nemenované vysokopostavené zdroje z Minska informovala, že Putin s Lukašenkom sa už na vytvorení spoločného štátu napevno dohodli. Podľa týchto informácií by sa Putin mal stať prezidentom novej krajiny a Lukašenko predsedom parlamentu. Obe krajiny o zjednotení uvažujú už vyše desať rokov, zatiaľ sa však nedopracovali ďalej ako k slovám.
Bieloruská polícia v piatok už tretí deň bojuje v uliciach Minska proti stúpencom opozície, ktorí protestujú proti Putinovej návšteve a proti plánu zjednotiť Rusko a Bielorusko. V piatok prišli do centra Minska s transparentmi ako Putin choď domov a Nie únii s Ruskom. Na námestí sa však dlho nezdržali, príslušníci bezpečnostných síl ich po niekoľkých minútach naložili do policajných autobusov.
Bieloruská polícia už v stredu brutálne rozohnala mladých demonštrantov, ktorí v Minsku protestovali proti Lukašenkovi a Putinovi. Ako informovalo hnutie Mladý front, ktoré demonštráciu organizovalo, jej predseda Zmiter Fedaruk odvtedy leží v nemocnici s vážnymi zraneniami hlavy. Až vo štvrtok začal hýbať prstami a pošepky rozprávať. Čo presne sa Fedarukovi stalo, zatiaľ lekári nezverejnili.
