MOSKVA - Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dôveruje 35 percent občanov Ruska. V porovnaní s vlaňajším septembrom sa jeho podpora znížila o štyri percentuálne body, ale od novembra 2017 až o 24 percentuálnych bodov (z 59 percent). Vyplýva to z prieskumu, ktorý v januári vykonalo Analytické centrum Jurija Levadu, známe ako Centrum Levada. Jeho výsledky uverejnil denník Vedomosti.
Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojom spravodajstve v súvislosti s výsledkami prieskumu konštatovala, že v priebehu dvoch rokov dôvera Putinovi klesla takmer dvojnásobne. Riaditeľ Centra Levada Lev Gudkov vysvetlil pokles dôvery Putinovi tým, že Rusov "dráždi" a "sú z neho unavení". Sociológ sa domnieva, že verejné prejavy ruského lídra a jeho nové zaujatie pre sociálnu oblasť majú na voličov len krátkodobý účinok.
Gudkov však poznamenal, že z viacerých prieskumov verejnej mienky vychádza, že Putinovo pôsobenie vo funkcii prezidenta naďalej schvaľuje 60-70 percent respondentov. Z prieskumu Centra Levada vyplýva, že dôvera ministrom obrany a zahraničných vecí Sergejovi Šojguovi a Sergejovi Lavrovovi v januári v porovnaní s uplynulými mesiacmi stúpla. Podľa Centra Levada to súvisí s udalosťami v medzinárodnej politike, ku ktorým došlo v januári - vrátane nárastu napätia medzi USA a Iránom.
Podľa prieskumu sociológov sa v prípade Šojgua miera dôvery od septembra 2019 zvýšila z 13 na 19 percent; v prípade šéfa diplomacie zo 14 na 17 percent. Centrum Levada prvýkrát meralo aj rating nového predsedu ruskej vlády Michaila Mišustina: dôverujú mu iba tri percentá respondentov a štyri percentá mu neveria. Úroveň dôvery v bývalého predsedu ruskej vlády Dmitrija Medvedeva sa podľa prieskumu znížila z deviatich na päť percent.
RFE/RL vo svojom spravodajstve pripomenula, že vlani v máji Celoruské centrum na prieskum verejnej mienky (VCIOM) na základe odpovedí svojich respondentov zaznamenalo historický pokles miery dôvery v prezidenta Putina - 31,7 percenta. Následne sociológovia začali robiť prieskumy inou metodikou, ale aj podľa ich výsledkov dôvera v Putina klesla.
Kremeľ vymenoval nového vyjednávača pre vzťahy s Ukrajinou
Kremeľ vymenoval skúseného činiteľa Dmitrija Kozaka za hlavného vyjednávača vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. Tento krok prichádza v čase úsilia o deeskaláciu už päť rokov trvajúceho konfliktu, ktorý si v Donbase vyžiadal tisícky životov, informuje stanica Slobodná Európa. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina novinárom povedal, že Kozak, námestník šéfa ruskej prezidentskej administratívy, je najvyššie postaveným predstaviteľom Kremľa v súvislosti s Ukrajinou. Kozak (61) sa narodil v bývalej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
Kozak nahradil vo funkcii kremeľského zasvätenca Vladislava Surkova, ktorý dohliadal na rusko-ukrajinské vzťahy, ako aj na vzťahy medzi Moskvou a ďalšími postsovietskymi krajinami od roku 2013. Prezidentský hovorca neuviedol, či Surkov (55) opustí Kremeľ. Kozak je bývalým vicepremiérom. Za námestníka šéfa kremeľskej administratívy ho vymenovali koncom januára.
Kozak dohliadal na Putinovu prvú kampaň za opätovné zvolenie v roku 2004 a bol zodpovedný aj za prípravy zimných olympijských hier v Soči v roku 2014. Slúžil tiež ako kľúčová osobnosť Kremľa pre vzťahy s Moldavskom. Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa naštrbili v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a na východe Ukrajiny vypukli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami.
Moskva však odmieta úlohu v danom konflikte, ktorý si už vyžiadal viac než 13.000 mŕtvych. Kozak patrí k ruským činiteľom, ktorí boli po anexii Krymu sankcionovaní zo strany Západu. Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po prvý raz stretli na decembrovom summite v Paríži, ktorý bol zameraný na opatrenia smerujúce k ukončeniu tohto konfliktu. Po stretnutí sa uskutočnila rozsiahla výmena väzňov.
