ADDIS ABEBA - V etiópskej metropole Addis Abeba sa v nedeľu začal výročný summit Africkej únie (AÚ), heslom ktorého sa na pozadí narastajúceho množstva konfliktov na čiernom kontinente stalo "Umlčme zbrane". Informovala o tom agentúra AFP.
Delegáti výročného summitu Africkej únie (AÚ), ktorý sa koná v etiópskej metropole Addis Abeba, v nedeľu svojím hlasovaním rozhodli, že v roku 2020 bude Zhromaždeniu šéfov štátov a vlád AÚ - najvyššiemu orgánu AÚ - predsedať juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa. AÚ to oznámila prostredníctvom sociálnej siete Twitter. Ramaphosa sa tejto funkcie ujíma po čadskom prezidentovi Idrissovi Débym. "Prezident Déby nás viedol znamenite," ocenil Ramaphosa účinkovanie svojho predchodcu na čele AÚ. Ramaphosa zdôraznil, že "vybudovanie prosperujúcej a mierovej Afriky závisí od nás všetkých." Apeloval, že "musíme prijať opatrenia, aby sme zabránili štátom mimo nášho kontinentu vyvolávať v Afrike konflikty a vojny".
Dôraz, ktorý tohtoročný summit kladie na konflikty, je podľa agentúry odklonom od posledných rokov, keď bola hlavnou témou reforma Africkej únie. Tá sa mala zakladať na modernizácii štruktúry financovania a celoafrickej zóne voľného obchodu. Predseda Komisie Africkej únie Moussa Faki Mahamat v úvodnom prejave upozornil na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na kontinente, pričom ako hlavné hrozby v tomto kontexte uviedol "terorizmus, medzikomunitné nepokoje a volebné násilie".
Podľa Fakiho slov síce došlo k pokroku pri riešení dlhoročných konfliktov v Stredoafrickej republike a Sudáne, avšak ako ďalej zdôraznil, popri iných neriešených konfliktoch v Líbyi a Južnom Sudáne vznikli nové krízy v rozľahlej oblasti od Kamerunu až po Mozambik. Predseda komisie ďalej zdôraznil, že vojenské operácie samotné nie sú dostatočným prostriedkom na riešenie týchto konfliktov a nutné bude zamerať sa na odstraňovanie ich príčin, ktorými sú chudoba a sociálne vylúčenie. AÚ bola založená v roku 2002 podľa vzoru Európskej únie, od ktorej prevzala do značnej miery aj inštitucionálnu štruktúru. V súčasnosti má 55 členských štátov.
