JERUZALEM - Mierový plán pre Blízky východ, ktorý v utorok predstavil americký prezident Donald Trump, spĺňa väčšinu politických snov izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Hlavným novým prvkom plánu je americké uznanie legitimity izraelských nárokov na Západný breh z právnych, bezpečnostných a historických dôvodov, uvádza sa vo štvrtkovom analytickom článku denníka Haarec.
V článku s názvom "Trump plní diplomatickú víziu Netanjahua, ale pravdepodobne nezachráni jeho politickú kariéru" Haarec píše, že plán slovne podporuje rezolúciu OSN č. 242, ktorá bola základom procesu "výmeny územia za mier" medzi Izraelom a jeho susedmi, ale jedným dychom dáva bokom stovky ďalších rozhodnutí medzinárodných orgánov, ktoré považujú okupáciu a izraelské osady za nezákonné.
Tento plán po prvý raz dáva zo strany Bieleho domu zelenú schváleniu rozšírenia izraelského zákona nad osadami a údolím Jordánu. Netanjahu predstavil tieto princípy vo svojej knihe "Miesto medzi národmi", ktorú vydal pred približne 25 rokmi ako odpoveď izraelského práva na dohody z Osla.
V tom čase Netanjahu obviňoval Západ zo zradenia sionizmu a z vykreslenia Izraela ako votrelca a okupanta namiesto obete agresie, ktorá potrebuje "obrannú stenu" z pohoria Judey a Samárie a Golanských výšin. Keď sa v roku 2009 Netanjahu vrátil k moci, predniesol prejav, v ktorom po prvý raz súhlasil s demilitarizovaným palestínskym štátom, ktorý uznáva Izrael ako štát židovského národa. Následne predložil ďalšie zásady dohody, napríklad úplnú opozíciu voči evakuácii osád a návratu palestínskych utečencov do Izraela. Vždy však odmietal predstaviť mapu toho, ako bude vyzerať táto budúca Palestína, alebo rozvinúť svoju víziu predložením praktického plánu. Všetko sa však teraz zmenilo, píše Haarec.
Trumpova takzvaná "dohoda storočia" premieňa Netanjahuove myšlienky do značne podrobného dokumentu s mapou budúcich hraníc a dlhým zoznamom bezpečnostných a ekonomických opatrení. Tento plán je v súlade so základným princípom, ktorý za posledných 20 rokov predložili všetky vlády Spojených štátov, a to od uvedenia Clintonových parametrov: územie sa rozdelí na dva štáty na základe hraníc z roku 1967 a uskutoční sa výmena území - s diaľnicou z pásma Gazy do Hebronu na Západnom brehu, ktorá by vytvorila spojitosť medzi dvoma časťami Palestíny, pričom Izrael si ponechá zodpovednosť za bezpečnosť pozdĺž vonkajších hraníc, vo vzduchu a na mori, ako aj na elektromagnetickom spektre.
Podľa denníka Haarec hlavný rozdiel - v porovnaní s návrhmi bývalých prezidentov USA Billa Clintona, Georgea Busha a Baracka Obamu - spočíva v tom, že Staré mesto Jeruzalema by zostalo pod izraelskou kontrolou, pričom Vakf, islamský správca Chrámovej hory, a Jordánsko si zachovajú svoju autonómiu na Chrámovej hore výmenou za to, že sa tam môžu židovskí veriaci modliť.
Hlavné mesto Palestíny by bolo v "okrajových štvrtiach" za bezpečnostnou bariérou. Ďalším zásadným rozdielom Trumpovho plánu je to, že odstraňuje palestínsku požiadavku na právo na návrat utečencov alebo rozsiahlu finančnú kompenzáciu. Svet je teraz zaneprázdnený utečencami zo Sýrie a nemá záujem ani peniaze na to, aby sa zaoberal Palestínčanmi. Trump podľa Haarecu v podstate Palestínčanom hovorí: "Strávili ste 70 rokov v utečeneckých táboroch, je čas ísť ďalej."
Trumpovo meno síce môže byť uvedené v pláne, ktorý mu má pomôcť získať podporu evanjelikálov a pravicových židovských voličov v jeho kampani za znovuzvolenie, ale "dohoda storočia" je dedičstvom Netanjahua, ktorý ju pomohol ukuť s využitím významných diplomatických zručností, čím si splnil svoj sen - a to iba niekoľko hodín po formálnom vznesení obvinení voči nemu na okresnom súde v Jeruzaleme.
Jeho kariéra vo vedení krajiny, konštatuje Haarec, sa evidentne blíži ku koncu. Rovnako ako všetci jeho predchodcovia bez výnimky aj Netanjahu išiel po tragickej ceste izraelských premiérov, z ktorých nikto dobrovoľne neodišiel do dôchodku. Vďaka duálnej dráme v súdnej sieni a v Bielom dome Netanjahu prekonal svojich predchodcov tým, že prevzal starý príbeh. To mu však nemusí pomôcť prežiť ďalšie obdobie vo funkcii.
Teraz sa skutočne začne predvolebná kampaň pre 23. Kneset, pričom Netanjahuova strana Likud bude mať jednoznačne výhodnú pozíciu. Predseda strany Kachol lavan Benny Ganc musel mať samostatné stretnutie a fotografie s Trumpom, ktorý ho nazval "generálom". Ganc na oplátku deklaroval podporu svojej strany tomuto plánu a vzdal sa možnosti vytvorenia bloku so Zjednotenou kandidátkou (aliancia izraelských Arabov), ktorá sa dôrazne stavia proti "dohode storočia".
Haarec v závere svojho článku predpovedá, že Trumpov plán nepovedie v dohľadnom čase k mieru medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorí v minulosti odmietli oveľa štedrejšie ponuky. Je pravdepodobnejšie, že vydláždi cestu k vláde národnej jednoty strán Likud a Kachol lavan, ktoré sa v súčasnosti zhodujú na zahraničnej politike a bezpečnosti. Zostáva už len nájsť recept na odstránenie Netanjahua z cesty, alebo aspoň ukončiť jeho funkčné obdobie počas prebiehajúceho procesu, dodal Haarec.
