Hladomor môže vyvolať migračné vlny. (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Globálne otepľovanie môže viezť k vnútroštátnym konfliktom, regionálnym nepokojom a vojnám. Ich najpravdepodobnejším ohniskom je Severná Afrika, Sahel a Južná Ázia. Vyplýva to z pondelňajšej správy fóra o klimatických zmenách.
Varovanie, Environmentálneho programu Organizácie Spojených národov (UNEP) zverejnili iba niekoľko hodín pred ceremóniou v nórskom Oslo, kde majú odovzdať Nobelovu cenu za mier aktivistovi Alovi Goreovi a najvyššiemu vedeckému orgánu OSN o skleníkových plynoch. UNEP pritom hovorí o dvojsečnom zásahu - zníženie emisií kysličníka uhličitého a pomoc zraniteľným krajinám vybudovať si ochranu proti ich dopadu. "Ak globálne otepľovanie neobmedzíme, slabé a zraniteľné štáty, ktoré už teraz majú nestabilné vlády, môžu pod jeho tlakom implodovať a vyslať tlakové vlny do iných krajín," uviedol jeden z autorov správy, profesor na Hans Schnellhuber z Postupimského inštitútu pre dopad klimatických zmien neďaleko Berlínu. Ako dodal, v prípade, že teploty porastú ešte o päť stupňov celzia, "môže vzniknúť niečo ako globálna občianska vojna".
Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), sa do roku 2100 zvýšia priemerné teploty v porovnaní s rokmi 1980 až 1999 o 1,1 až 6,4 stupňa celzia. Dokument UNEP, ktorý vydali počas decembrového stretnutia Rámcového dohovoru o klimatických zmenách OSN (UNFCCC) je zatiaľ najsilnejším varovaním agendy Spojených národov o bezpečnostných rizikách vyplývajúcich zo zmien v klíme. Riziká vyplývajú najmä zo znižujúcich sa zásob pitnej vody, tak ako aj napätia po ničivých búrkach, neúspešných úrodách a iných kataklizmách. Správa Klimatické zmeny ako bezpečnostné riziko sa zameriava na niekoľko regionálnych "horúcich miest":
SEVERNÁ AFRIKA: Znižujúce sa zásoby pitnej vody, stále menej úrodnej pôdy, rýchly rast populácie a neschopnosť riešiť politické problémy zintenzívnia potenciál tohto regiónu pre vznik politickej krízy a migračného tlaku. Najohrozenejšia je pre rastúcu hladinu morí a salinizáciu úrodnej pôdy delta Nílu.
SAHEL: Klimatické zmeny umocnia problémy slabých štátov na okraji Sahary, poznačené občianskymi vojnami a prívalmi utečencov.
JUŽNÁ ÁZIA: Indii, Pakistanu a Bangladéšu hrozia "obzvlášť závažné riziká", spôsobené ústupom ľadovca v Himalájach, pre ktorý sa znížia zásoby pitnej vody pre milióny ľudí. Pobrežie Bengálskeho zálivu budú ohrozovať zvyšovanie hladiny morí a cyklóny, kým zmeny v monzúnových dažďoch zasiahnu najmä poľnohospodárstvo. "Táto dynamika ešte zvýši pravdepodobnosť sociálnej krízy v regióne, ktorý je už teraz charakteristický svojimi pohraničnými konfliktmi (India/Pakistan), nestabilnými vládami (Bangladéš/Pakistan) a Islamizmom," vyhlásilo UNEP.
ČÍNA: Vyššie teploty zhoršia horúce vlny, suchá, zrýchli sa rozširovanie púšte a v niektorých častiach krajiny, už teraz zmietanými chronickými environmentálnymi problémami, hrozí nedostatok vody. Čínskemu prospievajúcemu a husto obývanému východnému pobrežiu hrozí zvýšená hladina morí a tropické cyklóny. "Výkonnú moc vlád prevýši rýchle tempo modernizácie, environmentálna a sociálna kríza, ako aj dopad klimatických zmien," píše sa v správe.
Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), sa do roku 2100 zvýšia priemerné teploty v porovnaní s rokmi 1980 až 1999 o 1,1 až 6,4 stupňa celzia. Dokument UNEP, ktorý vydali počas decembrového stretnutia Rámcového dohovoru o klimatických zmenách OSN (UNFCCC) je zatiaľ najsilnejším varovaním agendy Spojených národov o bezpečnostných rizikách vyplývajúcich zo zmien v klíme. Riziká vyplývajú najmä zo znižujúcich sa zásob pitnej vody, tak ako aj napätia po ničivých búrkach, neúspešných úrodách a iných kataklizmách. Správa Klimatické zmeny ako bezpečnostné riziko sa zameriava na niekoľko regionálnych "horúcich miest":
SEVERNÁ AFRIKA: Znižujúce sa zásoby pitnej vody, stále menej úrodnej pôdy, rýchly rast populácie a neschopnosť riešiť politické problémy zintenzívnia potenciál tohto regiónu pre vznik politickej krízy a migračného tlaku. Najohrozenejšia je pre rastúcu hladinu morí a salinizáciu úrodnej pôdy delta Nílu.
SAHEL: Klimatické zmeny umocnia problémy slabých štátov na okraji Sahary, poznačené občianskymi vojnami a prívalmi utečencov.
JUŽNÁ ÁZIA: Indii, Pakistanu a Bangladéšu hrozia "obzvlášť závažné riziká", spôsobené ústupom ľadovca v Himalájach, pre ktorý sa znížia zásoby pitnej vody pre milióny ľudí. Pobrežie Bengálskeho zálivu budú ohrozovať zvyšovanie hladiny morí a cyklóny, kým zmeny v monzúnových dažďoch zasiahnu najmä poľnohospodárstvo. "Táto dynamika ešte zvýši pravdepodobnosť sociálnej krízy v regióne, ktorý je už teraz charakteristický svojimi pohraničnými konfliktmi (India/Pakistan), nestabilnými vládami (Bangladéš/Pakistan) a Islamizmom," vyhlásilo UNEP.
ČÍNA: Vyššie teploty zhoršia horúce vlny, suchá, zrýchli sa rozširovanie púšte a v niektorých častiach krajiny, už teraz zmietanými chronickými environmentálnymi problémami, hrozí nedostatok vody. Čínskemu prospievajúcemu a husto obývanému východnému pobrežiu hrozí zvýšená hladina morí a tropické cyklóny. "Výkonnú moc vlád prevýši rýchle tempo modernizácie, environmentálna a sociálna kríza, ako aj dopad klimatických zmien," píše sa v správe.
