PRAHA - Rusko prestalo dodržiavať Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), pretože prestala byť v súlade s ruskými záujmami. To isté platí o vypovedaní zmluvy zo strany USA. Povedal to vedúci Centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás počas záverečného dňa konferencie Černínske bezpečnostné fórum v Prahe.
"Celé je to spôsobené výraznou odlišnosťou súčasného bezpečnostného prostredia v Európe a vo svete v porovnaní s tým, ako vyzeralo pred koncom studenej vojny. Koniec platnosti Zmluvy INF na tom nič nezmení, naopak, Európa a Spojené štáty budú musieť prijať opatrenia, ktoré znemožnia ohrozenie ich záujmov zo strany Ruska a Číny," zdôraznil analytik.
To, prečo momentálne globálni hráči nerešpektujú medzinárodné pravidlá a skôr si vytvárajú rezervy, aby sa spoliehali v otázke bezpečnosti sami na seba, podľa odborníka vyplýva z dlhodobých zmien rozloženia moci vo svete v porovnaní s obdobím počas studenej vojny, keď boli všetky kľúčové dokumenty kontroly zbrojenia podpísané.
"Každopádne možno s istým zovšeobecnením povedať, že čím menej zmluvných záväzkov zostáva, tým väčšiu voľnosť majú štáty pri svojom konaní a zároveň tým menšia stabilita zostáva vo svete, čo sa týka predpovedateľnosti ich správania. Kľúčovou úlohou tu však nie je pesimistická rezignácia na pravidlá, prípadne neochvejné dodržiavanie nefunkčných zmlúv, ale - naopak - snaha prispôsobiť pravidlá, vrátane tých o kontrole zbrojenia, realite vo svete," konštatoval Halás.
Na otázku, aká medzinárodná zmluva by podľa odborníka mala vzniknúť, aby bola zábezpekou kontroly zbrojenia a rešpektovaná zo strany všetkých dôležitých aktérov, Halás odpovedal, že pomerne realistickou možnosťou sa ukazuje byť celosvetový režim o kontrole rakiet stredného a krátkeho doletu.
Išlo by o globálnu verziu pôvodnej zmluvy
"S istými zmenami by išlo o akúsi globálnu verziu pôvodnej zmluvy INF. Hlavnou podmienkou, aby takéto niečo bolo vôbec uskutočniteľné, je zaistenie toho, že nedôjde k ohrozeniu životných záujmov žiadnej z dotknutých krajín. Každá zmluva o kontrole zbrojenia vždy zohľadňovala aktuálne záujmy relevantných aktérov a mnohé zmluvy dnes strácajú relevantnosť práve preto, že už nezodpovedajú zmeneným záujmom," upozornil odborník.
Ako ďalej uviedol, v prípade celosvetovej zmluvy INF by bolo nutné obmedziť len rakety s doletom 500-3000 km, pri pôvodnej zmluve INF to bolo 500-5500 km. Taktiež by sa nemohla týkať odpaľovacích zariadení samotných. Zároveň by bolo v prípade mnohých krajín, ako Francúzsko, Nemecko, Spojené štáty alebo Pakistan, potrebné prijať dodatočne vojensko-obranné opatrenia, ktoré však spomínané štáty budú nútené v budúcnosti tak či tak zvážiť, a to bez ohľadu na akýkoľvek globálny režim obmedzujúci rakety stredného a kratšieho doletu.
Kľúčovou otázkou by podľa Halása bol postoj všetkých krajín, ktoré či už priamo alebo nepriamo priznali vlastníctvo jadrových zbraní. "V prvom rade by tak okrem Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Ruska musela zmluva zahŕňať aj Čínu, Pakistan, Indiu a Izrael. V súvislosti s Blízkym východom by následne zásadnú úlohu zohral postoj Iránu a Saudskej Arábie. Pozícia Severnej Kórey je dosť špecifická z rôznych dôvodov a jej účasť na tejto zmluve nie je nevyhnutná pre úspešnosť podobného projektu," uzavrel.
Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri USA a ZSSR, zakazovala obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo rakiet, ktoré majú dolet 500-5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny. Tento rok od zmluvy odstúpili Rusko aj Spojené štáty.
