LA PAZ - Bolívijský prezident Evo Morales oznámil v nedeľu svoje odstúpenie z funkcie po tom, ako sa niekoľko uplynulých týždňov konali proti nemu protesty. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Dlhoročný ľavicový líder Bolívie vystúpil s televíznym príhovorom, pričom vyjadril želanie, aby sa v jeho krajine "obnovil sociálny zmier". Krátko predtým ho vyzvali na rezignáciu predstavitelia opozície, ako aj armády a polície. Morales uviedol, že svoj rezignačný list odovzdal bolívijskému parlamentu. Spolu s prezidentom odstupuje aj viceprezident Álvaro García Linera.
Opozičný prezidentský kandidát Carlos Mesa, náčelník ozbrojených síl Williams Kaliman a ďalší vyzvali v nedeľu Moralesa na odstúpenie po tom, ako Organizácia amerických štátov (OAŠ) konštatovala mnoho vážnych nezrovnalostí v prvom kole bolívijských prezidentských volieb z 20. októbra.
Morales sa vyhlásil za víťaza týchto volieb a nárokoval si na štvrté funkčné obdobie po sebe, čo vyvolalo v Bolívii rozsiahle protesty. Vystupňovali sa tento víkend, keď sa k protivládnym demonštrantom v troch mestách pridali aj policajti. Morales skôr v nedeľu vyhlásil, že rešpektuje audit odborníkov z OAŠ a súhlasí s vypísaním nových volieb.
Mexiko ponúklo Moralesovi azyl
Mexiko v nedeľu ponúklo azyl odstúpivšiemu bolívijskému prezidentovi Evovi Moralesovi. Urobilo tak po tom, ako sa do priestorov mexickej ambasády v metropole La Paz uchýlilo 20 predstaviteľov bolívijskej exekutívy a poslancov.
"Mexiko v súlade so svojou tradíciou (ponúkania) azylu a nezasahovania prijalo vo svojom oficiálnom sídle v La Paze 20 osôb z bolívijskej exekutívy a zákonodarného zboru. Azyl ponúkame tiež Evovi Moralesovi," uviedol podľa agentúr DPA a AFP na Twitteri mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard. V Bolívii prebieha podľa Ebrarda vojenská operácia, ktorú Mexiko odmieta, pretože by mohla viesť ku krviprelievaniu, ktoré v minulom storočí zažila Latinská Amerika.
"Mexiko si zachová svoju pozíciu rešpektovania demokracie a inštitúcií. Nie prevratom," napísal šéf mexickej diplomacie. Morales, bývalý pestovateľ koky, bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd však udelil Moralesovi v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov. O vážnych nezrovnalostiach píše vo svojej predbežnej správe aj Organizácia amerických štátov (OAŠ), ktorá vyzvala na zrušenie výsledkov volieb. Morales následne na tlačovej konferencii v La Paze avizoval konanie nových volieb a výmenu členov hlavného volebného orgánu krajiny. Nekonkretizoval však ani termín hlasovania, ani to, či bude opäť kandidovať.
Okrem Moralesa odstúpili aj dvaja ministri a predseda parlamentu. Násilné protesty po oznámení výsledkov prezidentských volieb si doteraz vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených. Na sociálnych sieťach sa okamžite objavili špekulácie, či Morales odíde do zahraničia. Ľavicové spojenecké vlády na Kube a vo Venezuele udalosti v Bolívii dôrazne odsúdili a označili ich za "prevrat".
Vydali na mňa ilegálny zatykač, tvrdí Morales
Bolívijský prezident Evo Morales, ktorý v nedeľu odstúpil zo svojej funkcie, oznámil, že polícia dostala príkaz zadržať ho. "Oznamujem svetu a bolívijskému ľudu, že policajný dôstojník verejne oznámil, že dostal pokyn na vykonanie nezákonného zatýkacieho rozkazu voči mne," napísal Morales na Twitteri. Bez uvedenia podrobností ďalej uviedol, že na jeho bydlisko zaútočili "násilné skupiny".
"Pučisti ničia právny štát," dodal Morales. Opozičný líder Luis Fernando Camacho krátko predtým na Twitteri uviedol, že na Moralesa bol vydaný zatykač a polícia a armáda ho hľadajú v provincii Chapare, kde sa má skrývať. Morales, bývalý pestovateľ koky, bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd však udelil Moralesovi v roku 2017 výnimku.
Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov. Morales to odmietol, súhlasil však s auditom Organizácie amerických štátov (OAŠ). Tá v nedeľu vydala predbežnú správu, v ktorej píše o vážnych nezrovnalostiach pri hlasovaní a vyzvala na zrušenie výsledkov volieb.
Morales následne na tlačovej konferencii v La Paze avizoval konanie nových volieb a výmenu členov hlavného volebného orgánu krajiny. Nekonkretizoval však ani termín hlasovania, ani to, či bude opäť kandidovať. Násilné protesty po oznámení výsledkov prezidentských volieb si v Bolívii doteraz vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených.
Mogheriniová vyzvala Bolíviu na zdržanlivosť a zodpovednosť
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vyzvala v pondelok na "zdržanlivosť a zodpovednosť" v Bolívii po nedeľňajšej rezignácii prezidenta Eva Moralesa. Podľa tlačovej agentúry AFP to Mogheriniová vyhlásila po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd však udelil Moralesovi v roku 2017 výnimku. Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov.
Bolívijský prezident v nedeľu, po troch týždňoch demonštrácií, odstúpil zo svojej funkcie a avizoval konanie nových volieb. Násilné protesty, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených.
„Chcela by som jasne vyjadriť naše želanie, aby všetky strany v krajine zachovali zdržanlivosť a zodpovednosť a viedli krajinu mierovou a pokojnou cestou k novým voľbám, k dôveryhodným voľbám, ktoré umožnia Bolívijčanom vyjadriť svoju demokratickú vôľu," povedala v mene EÚ pred novinármi Mogheriniová.
