Miroslav Lajčák (Zdroj: ČTK)
BRUSEL - Medzinárodný správca Bosny v utorok varoval, že prehlbujúca sa politická kríza v Bosne by sa mohla vymknúť spod kontroly.
Slovenský diplomat Miroslav Lajčák počas vystúpenia pred výborom Európskeho parlamentu predostrel neradostný obraz etnicky rozdelenej krajiny. Predstavitelia dvoch bosnianskych poloautonómnych miništátov - z ktorých jeden je pod kontrolou Srbov a druhý zdieľaný Chorvátmi a bosnianskymi moslimami - majú diametrálne odlišné predstavy o tom, ako by mala fungovať ústredná vláda a aké veľké by mali byť jej právomoci. Bosnianski Srbi by si chceli ponechať moc, ktorú získali na spravovanie vlastných záležitostí po vojne z rokov 1992-95, a preto nesúhlasia s úsilím o posilnenie federálnej vlády, zatiaľ čo bosnianski moslimovia ho podporujú.
"Každé z politických vedení... chce evidentne zaviesť svoju víziu (fungovania) krajiny. Dedičstvo vojny a logika národne orientovanej politiky s nulovým súčtom vedú k tomu, že dosiahnuť akýkoľvek významný kompromis je extrémne ťažké, ak nie úplne nemožné," povedal Lajčák. Ďalej uviedol, že hoci bezpečnostná situácia v Bosne zostáva stabilná, v úsilí o zjednotenie etnicky rozdelených policajných zložiek sa dosiahol iba malý pokrok. Túto reformu požaduje Európska únia ako podmienku pre nadviazanie užších vzťahov s balkánskou krajinou. Bosna je tak jedinou post-juhoslovanskou krajinou bez predvstupovej dohody s EÚ.
"Momentálne neexistuje perspektíva, že by došlo k obnoveniu procesu," povedal Lajčák. "Ak nebudeme konať rýchlo a rozhodne, problémy sa môžu vymknúť spod kontroly. To je lekcia, ktorú sme sa naučili na začiatku deväťdesiatych rokov a ktorá je podstatná pre súčasnosť i budúcnosť."
"Každé z politických vedení... chce evidentne zaviesť svoju víziu (fungovania) krajiny. Dedičstvo vojny a logika národne orientovanej politiky s nulovým súčtom vedú k tomu, že dosiahnuť akýkoľvek významný kompromis je extrémne ťažké, ak nie úplne nemožné," povedal Lajčák. Ďalej uviedol, že hoci bezpečnostná situácia v Bosne zostáva stabilná, v úsilí o zjednotenie etnicky rozdelených policajných zložiek sa dosiahol iba malý pokrok. Túto reformu požaduje Európska únia ako podmienku pre nadviazanie užších vzťahov s balkánskou krajinou. Bosna je tak jedinou post-juhoslovanskou krajinou bez predvstupovej dohody s EÚ.
"Momentálne neexistuje perspektíva, že by došlo k obnoveniu procesu," povedal Lajčák. "Ak nebudeme konať rýchlo a rozhodne, problémy sa môžu vymknúť spod kontroly. To je lekcia, ktorú sme sa naučili na začiatku deväťdesiatych rokov a ktorá je podstatná pre súčasnosť i budúcnosť."
