MOSKVA - Rusko v utorok vyhlásilo, že nedopustí, aby medzi tureckými silami operujúcimi na severovýchode Sýrie a sýrskymi vládnymi jednotkami došlo k ozbrojeným potýčkam. Informovala o tom agentúra AFP.
"Také čosi by jednoducho nebolo prijateľné. A preto to, samozrejme, nedovolíme," uviedol osobitný vyslanec ruského prezidenta pre Sýriu Alexandr Lavrenťjev. Rusko tiež predtým potvrdilo, že sýrske vládne sily úplne ovládli mesto Manbidž po tom, čo Damask nasadil na severe Sýrie svoje ozbrojené sily, ktorých úlohou je zadržať tureckú ofenzívu. "Sýrske vládne sily úplne ovládajú mesto Manbidž a priľahlé obce," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.
Turecká ofenzíva (operácia Prameň mieru) proti Sýrskym demokratickým silám (SDF) vedených Kurdmi na severovýchode Sýrie, ktorá sa začala minulú stredu, si vyžiadala už najmenej 60 obetí z radov civilistov. O život prišlo podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) aj 104 bojovníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.
V Sýrii je zadržiavaných najmenej 1130 občanov krajín EÚ
Počet Európanov - občanov členských krajín Európskej únie - zadržiavaných v severnej Sýrii v táboroch kontrolovaných kurdskými milíciami je neistý. Upozornila na to v utorok belgická televízia RTBF s odvolaním sa na odborníkov z Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy (EGMONT). Po tureckej ofenzíve proti kurdským milíciám v severovýchodnej Sýrii sa odborníci na terorizmus z EGMONT-u Thomas Renard a Rik Coolsaet začali zaoberať otázkou, či platia odhady, podľa ktorých je v tejto časti Sýrie pre svoju podporu alebo účasť v džihádistických skupinách zadržiavaných okolo 800 Európanov.
"Napojili sme sa na rôzne kontakty v tomto regióne a máme nové čísla," uviedli podľa televízie RTBF Renard a Rik. Nimi zistené údaje, opierajúce sa o informácie kurdskej strany, naznačujú, že v severnej Sýrii je zadržaných 1129-1195 Európanov. Z toho je takmer 500 dospelých, ktorí sa mohli zúčastňovať na bojových operáciách po boku Daeš, a približne 700 detí.
Najviac dospelých zadržiavaných džihádistov je z Francúzska (130) a Nemecka (124), za nimi nasleduje Belgicko (57). V počte detí a maloletých je najviac zastúpené Francúzsko (270-320), Nemecko (138) a Holandsko (90). Odborníci z inštitútu EGMONT zároveň upozornili, že uvedené čísla sú skôr "nižšie odhady". V momente vypuknutia tureckej ofenzívy platilo, že európski džihádisti - muži - boli väznení, zatiaľ čo ich ženy a deti boli zadržiavané v strážených táboroch.
Vzhľadom na tureckú ofenzívu, nové boje a zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne je podľa odborníkov z EGMONT-u vysoko pravdepodobné, že členovia teroristickej organizácie Islamský štát a ich deti z nestrážených táborov uniknú. Tí, ktorým sa podarí prežiť a dostať sa preč z neistého regiónu, môžu predstavovať potenciálne hrozby pre členské krajiny EÚ.
Televízia RTBF pripomenula, že pre Belgicko ide o dôležité informácie. Renard uviedol, že na severe Sýrie sú tri kategórie belgických občanov. Prevažná väčšina z nich sú deti. Úrady majú správy o najmenej 120-125-tich zadržiavaných Belgičanoch, z ktorých 69 je detí alebo dojčiat. Z morálneho a právneho hľadiska by nemali byť žiadne prekážky pre repatriáciu detí, lebo oni samotné sú obeťami. Nezvolili si dobrovoľne, kde sa narodia alebo kam ich zoberú ich rodičia.
Komplikácie nastávajú v prípade žien, ktoré nasledovali svojich mužov túžiacich pridať sa k džihádistom v Sýrii a ktoré sú matkami rovnako zadržiavaných detí. A vyvstáva otázka, čo robiť s mužmi z Belgicka, ktorých nie je až tak veľa - či riešiť otázku Belgičanov zo Sýrie "v jednom balíku", alebo od prípadu k prípadu.
Oficiálne stanovisko belgickej vlády k tejto otázke je známe: džihádistov z Belgicka treba súdiť na mieste a v krajine ich zadržania. Turecká ofenzíva však situáciu zmenila, čo prinútilo Radu národnej bezpečnosti k prehodnoteniu situácie. Členovia bezpečnostnej rady sa stretnú v stredu v Bruseli, aby zhodnotili vývoj najnovšej situácie a hovorili o prijatí nových možných opatrení.
Katar vyjadril podporu tureckej operácii na severe Sýrie
Katar v utorok podporil vojenskú operáciu Turecka na severe Sýrie, pričom predstavitelia tejto arabskej krajiny zdôraznili, že Ankara sa len snaží reagovať na "akútnu hrozbu" pre svoju bezpečnosť. S odvolaním sa na vyhlásenie katarského ministerstva zahraničných vecí o tom informovala agentúra DPA.
Katarský minister zahraničných vecí Muhammad Sání vo svojom prejave na Globálnom bezpečnostnom fóre v Dauhe vyhlásil, že Turecko sa snaží vytlačiť "hrozbu od svojich hraníc". Šéf katarskej diplomacie tak reagoval na tureckú vojenskú operáciu Prameň mieru, v rámci ktorej sa Ankara snaží vyhnať zo severu Sýrie Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF) a kurdské Oddiely ľudovej obrany (YPG). Tie totiž turecká vláda považuje za predĺženú ruku Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá vedie na východe Turecka už niekoľko desaťročí ozbrojené povstanie.
Sání v tejto súvislosti zdôraznil, že turecká vláda sa snažila viac ako rok vyriešiť tento problém v súčinnosti so Spojenými štátmi s cieľom zriadiť bezpečnostnú zónu, pričom dodal, že Turci v oblasti nechcú zostávať. Turecko sa postavilo na stranu Kataru v roku 2017, keď s ním prerušili diplomatické vzťahy štyri arabské krajiny, ktoré Dauhu obvinili z podpory extrémistov a Iránu.
Po tom ako Egypt, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Bahrajn začali Dauhu bojkotovať, to bolo popri Iráne práve Turecko, ktoré pomohlo zabezpečiť zásobovanie Kataru potravinami a iným nevyhnutným tovarom.
BR OSN bude v stredu diskutovať o tureckej operácii v Sýrii
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) prediskutuje v stredu tureckú vojenskú operáciu v Sýrii. Informovala o tom v utorok agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Konzultácie požadovali všetky štáty Európskej únie zastúpené v 15-člennej BR OSN - Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Británia a Poľsko.
Agentúra AFP pripomína, že na prvom stretnutí boli členovia BR OSN minulý štvrtok v tejto otázke nejednotní a iba európski členovia vydali vyhlásenie vyzývajúce na ukončenie tureckej ofenzívy. V piatok Rusko a Čína zablokovali Američanmi predložený text, ktorý taktiež vyzýval na zastavenie tureckého útoku.
Americké sily sa zo Sýrie presunú do Iraku a Kuvajtu
Americký kontingent s počtom približne tisíc vojakov, ktorý na základe príkazu prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa opúšťa Sýriu, by sa mal presunúť do Iraku a Kuvajtu, pričom jeho destináciou by sa mohlo stať aj Jordánsko. S odvolaním sa na anonymný zdroj z prostredia americkej exekutívy o tom v utorok informovala agentúra AP.
Zdroj pre agentúru ďalej uviedol, že aj po stiahnutí väčšiny amerických vojsk zo Sýrie budú vojaci podnikať cezhraničné útoky na ciele extrémistického hnutia Daeš v tejto občianskou vojnou zmietanej krajine z územia susedného Iraku. Takýmto spôsobom operovali podľa agentúry americké sily v Sýrii pred tým, ako uzavreli teraz už bývalé spojenectvo s kurdskými Sýrskymi demokratickými silami (SDF).
Predstavitelia Američanmi vedenej koalície proti IS medzitým podľa informácií agentúry AFP potvrdili stiahnutie svojich jednotiek zo strategického mesta Manbidž na severe Sýrie, ktoré sa dostalo pod kontrolu sýrskej armády. "Koaličné jednotky uskutočňujú organizované sťahovanie sa zo severnej Sýrie. Manbidž sme opustili," uviedol hovorca koalície.
Erdogan vyjadril Orbánovi vďaku za podporu Turecka
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok v Baku vyjadril vďaku maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za to, že podporuje Turecko, informovala v utorok internetová stránka komerčnej televízie ATV. Orbán zdôraznil, že s veľkým očakávaním sa pripravuje na maďarsko-turecký vládny summit, ktorý sa bude konať 7. novembra v Budapešti.
Politici sa na dvojstrannom rokovaní stretli v rámci regionálnej konferencie krajín s turkickou identitou v azerbajdžanskom hlavnom meste. Turecký prezident sa Orbánovi poďakoval za to, že sa Turecka zastáva na medzinárodnej scéne, ako aj za to, že v Budapešti otvorili zastupiteľskú kanceláriu Turkickej rady. Jej členmi sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Turecko.
Erdogan naznačil, že jeho armáda je pripravená začať útok na sýrske mesto Manbidž. V utorok vyhlásil, že turecká vojenská operácia proti kurdským milíciám v severnej Sýrii bude trvať dovtedy, kým budú "dosiahnuté ciele Turecka", informovala agentúra AFP. Opozičná maďarská strana Demokratická koalícia (DK) v utorok popoludní vydala vyhlásenie, ktorým protestovala proti tomu, že Orbán otvorene podporuje "krutého diktátora, ktorý svojimi vojnovými opatreniami nesie zodpovednosť za smrť ľudí"
Švédsko zastavilo vývoz vojenského vybavenia do Turecka
Švédsko v utorok oznámilo, že zrušilo všetky povolenia na vývoz vojenského vybavenia do Turecka. Správa bol zverejnená počas prebiehajúcej vojenskej operácie Ankary na severovýchode Sýrie, uviedla tlačová agentúra DPA. Rozhodnutie švédskej vlády oznámil Inšpektorát pre strategické produkty (ISP), nezávislý úrad zriadený v roku 1996 na "kontrolu a zosúladenie s legislatívou, týkajúcou sa vojenského vybavenia a produktov dvojakého využitia".
Rozhodnutie postihlo dve povolenia, uviedol šéf inšpektorátu pre miestne médiá. Švédsko neschválilo v rokoch 2018 a 2019 žiadne nové povolenia na vývoz vojenského bojového vybavenia do Turecka. Utorkové rozhodnutie sa týka aj nebojového materiálu, dodal inšpektorát.
K nebojovému materiálu patria napríklad elektronické zariadenia, pancierové a ochranné vybavenie a softvér, uviedol ISP. Bojový materiál dodaný už skôr tvorili výlučne výbušniny. Švédsko nedodalo Turecku žiadne zbraňové systémy, doplnil inšpektorát. Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová navrhla na pondelkovom stretnutí šéfov diplomacií EÚ, aby celá Únia zaviedla zbrojné embargo voči Turecku. Členské štáty EÚ sa dohodli na obmedzení dodávok zbraní, ale neprijali oficiálne zbrojné embargo.
Lekári bez hraníc zastavili humanitárne operácie na severovýchode Sýrie
Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v utorok oznámila, že pozastavuje väčšinu svojich operácií v severovýchodnej Sýrii pre obavy o bezpečnosť svojich pracovníkov, keďže v oblasti prebieha turecká ofenzíva proti kurdským pozíciám. Správu priniesla tlačová agentúra AFP. "Najnovší vývoj si vyžaduje čoraz väčšiu humanitárnu pomoc, ale pri súčasnom nebezpečí je nemožné ju poskytovať," uviedol vo vyhlásení núdzový manažér MSF pre Sýriu Robert Onus.
Humanitárna organizácia pôsobila v mestách a táboroch vrátane Ajn Ísá, al-Hawl, Tal Tamr a Rakky. MSF napríklad v meste Tal Tamr roznášala prikrývky, potraviny a vodu "tisícom ľudí, ktorí prichádzali do mesta denne", a to od minulého týždňa, keď sa začala turecká vojenská operácia. "Vzhľadom na početné skupiny bojujúce na opačných stranách konfliktu už nemôžeme našim sýrskym a zahraničným kolegom zaručiť bezpečie," napísali MSF vo vyhlásení.
Zahraniční pracovníci budú evakuovaní, ale "mimoriadne obavy máme o bezpečie našich sýrskych kolegov a ich rodín, ktoré na severovýchode Sýrie zostávajú", dodali MSF. Tento personál MSF zostáva v severovýchodnej Sýrii, kde bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v zariadeniach a mobilných klinikách.
